Plné nohy práce! Cestou za klientmi zodral päťdesiat párov topánok

Reportáže

Poznávacie znamenia: Oblek, aktovka a nezameniteľný hlas, ktorým vie vychrliť do telefónu všetko, čo chce, skôr ako mu druhá strana stihne zvesiť. Hoci nášmu šarmantnému manažérovi inzercie Viliamovi Ďurišovi staršiemu by to ani tak nikto neurobil.

Ešte veľa šťastných kilometrov nabehaných za klientmi! Vilko od kolegov dostal pre šťastie detské topánočky. Foto: Michal Hlavatovič

Poznám ho už zopár rokov, ešte z čias, keď zháňal inzerciu pre konkurenčné noviny. Už vtedy ma fascinovalo tempo jeho reči a to, ako jedným dychom klienta do telefónu pozdravil, predstavil sa, spýtal sa ho, ako sa má, urobil mu ponuku a dohodol sa na stretnutí. Náš kolega Viliam robí túto prácu už od revolúcie – takmer 22 rokov. Síce sa tým nerád chváli a vôbec na to nevyzerá, ale 6. marca oslávil okrúhlu šesťdesiatku.

Mysleli si, že má dvojníka
O svoju vizáž dbá najmä kvôli klientom a práci. „Určite sa na mňa klient pozerá inak, keď mám na sebe oblek, ako keby som prišiel trebárs v roztrhaných rifliach. Osobné stretnutie je dôležité, mnohí ľudia potrebujú niekoho naživo vidieť, až potom mu dôverujú,“ odovzdáva svoje know-how. „Cez telefón a mail sa dá maximálne dohodnúť schôdzka a cenová ponuka. Veď sa za nimi aj dosť nabehám. Už by som mohol ísť tri razy do generálky ako auto,“ smeje sa Viliam, o ktorom si vraj jeden klient myslel, že má dvojičku. Rýchlo totiž nielen rozpráva, ale aj chodí. „Nechápal, ako ma mohol stretnúť v krátkom čase na opačnom konci Trnavy.“ Keď ešte nerobil s počítačom, s každým inzerátom musel utekať za zákazníkom, aby ho schválil. Za niektorými tak išiel aj desaťkrát. „Toľko párov topánok som už zodral behaním za klientmi,“ zafrfle si občas Vilo v redakcii. Ozaj, koľko ich bolo? „Každý rok aspoň dvoje, to určite. Dokopy ich mohlo byť aj päťdesiat,“ počíta. No behanie má aj svoje výhody – udržiava ho v dobrej fyzickej kondícii. „Pohyb k životu potrebujem, nedokázal by som sedieť doma. Aj keď nie som v práci, potrebujem stále niekam chodiť, meniť prostredie. Milujem cestovanie.“

Pozná všetkých
Dvojičku síce nemá, no zato má v redakcii menovca, syna Viliama Ďuriša mladšieho. Ten kráča v otcových šľapajach.
Vilo mladší sa onedlho stane otcom a Vilo starší už šesťnásobným dedom. Okrem syna má totiž aj dve dcéry. Do dôchodku sa však ešte ani zďaleka nechystá. „Práca ma baví. Mnohých klientov za tie roky už dobre poznám. Kým sa dostaneme k pracovným záležitostiam, často si vypočujem aj ich starosti a radosti,“ hovorí Vilo Ďuriš. Byť dobrým obchodníkom ho naučil život, školy na to nemá. Strednú ekonomickú školu absolvoval ešte počas práce v Trnavských automobilových závodoch. Pôvodom Šúrovčan žije v Trnave už tridsaťpäť rokov. „Vďaka práci tu poznám takmer každého a oni zase poznajú mňa,“ dodáva s úsmevom.
 

21. 03. 2011 00:00