Na Allana Mikuška z neba dohliadajú traja strážni anjeli

Tí sú naši

Legenda slovenskej country, náš najlepší či najslávnejší country spevák. Allana Mikuška médiá častujú všelijakými prívlastkami. On však skromne trvá na tom, že nič z toho nie je. Možno najznámejší. To pripúšťa a dodáva, že mnohí boli alebo sú lepší ako on.

„Som Trnavčan a vždy budem,“ tvrdí spevák, ktorý už niekoľko rokov žije v Jablonici. Foto: Michal Hlavatovič

Jeho rodičia pred vyše štyridsiatimi tromi rokmi túžili po dcére Alenke, no nepodarilo sa. „Moja sestra mala kamaráta Allana, tak ma pomenovali po ňom. Neskôr bol mojím majstrom v práci. Som vyučený strojár, nemám ani maturitu. Našťastie, na to, aby som robil hudbu, ju nepotrebujem,“ priznáva s úsmevom spevák. „Viem, čo je to manuálna robota, tri roky som pracoval v Trnavských automobilových závodoch. Potom mi dali na výber. Buď odídem na dohodu, alebo prejdem do ťažkej lisovne, kde pár mesiacov predtým jednému preťal plech krk a zomrel. Zvíťazil pud sebazáchovy, odišiel som.“ V tom čase už hral v prvej skupine Podkova. No hudbou sa začal živiť až vďaka vlastným piesňam. „Pár som ich urobil a ponúkol kapele, tá ich však nechcela. Keď od nás odišiel basgitarista Tibor Gruber a založil si svoje vydavateľstvo, pomohli sme si navzájom. On potreboval niečo vydať a ja som mal skladby. Netušil som, že album Allan bude taký úspešný a že sa mi v podstate zmení život. Bola to lotéria,“ spomína Allan Mikušek. V roku 1993 z kapely odišiel a rozbehol sólovú kariéru. O rok neskôr podpísal zmluvu s vydavateľstvom Vaša Patejdla. „S Vašom sme nielen spolupracovali, ale boli sme aj veľmi dobrí kamaráti a doteraz sme. Podľa mňa je to jeden z našich najľudskejších muzikantov, hoci kedysi, keď som ho ešte nepoznal, bol pre mňa najmenej sympatickým členom skupiny Elán. Taký vrabčiak v okuliaroch. Neskôr, keď sme sa skamarátili, som mu to aj povedal,“ smeje sa.

Jedna z mála zachovaných spoločných fotiek s legendou českej country Michalom Tučným. Allan bol preňho ako syn. FOTO: album Allana Mikuška

Peter a Natália
Štyridsaťtriročný spevák už v Trnave nebýva niekoľko rokov. Po rozvode v roku 2002 sa presťahoval do Jablonice do domu svojich prastarých rodičov. Rok dokonca býval na druhom konci Slovenska v Košiciach. „Stále som však Trnavčanom a aj ním zostanem, to teraz myslím smrteľne vážne. Mám tu priateľov, manažérku, agentúru, ale najmä svoje deti.“
Allan pochádza z hudobníckej rodiny, čo ho výrazne ovplyvnilo. Už ako dieťa hrával spolužiakom na gitare. Našťastie, talent a lásku k hudbe po ňom zdedili aj obe deti. Staršia Natália (22) sa našla v speve. Už ako päťročná nahrala s otcom pesničku Deduško sen. Donedávna spievala v skupine Grasscountry, teraz má pauzu. Na deň presne o dva roky mladší Peter je bubeníkom v rockovej skupine The Downhill. „Má rád trošku inú hudbu, na podobnej som vyrastal aj ja. Kiss, Deep Purple... Ale keď zoberie do ruky gitaru, tak si zahrá aj country, najmä americké. Aj na klavíri vie hrať. Nástroje ho veľmi bavia,“ tvrdí pyšný otec, ktorý nechýba skoro na žiadnom koncerte synovej kapely. Hoci deti bývajú s mamou Marikou, stretávajú sa často.
 

Syn Peter a dcéra Natália zdedili talent i lásku k hudbe. Foto: album Allana Mikuška

Tvorivá kríza
Allan Mikušek zažil úspechy aj pád na zem. Doslova. „Pred šiestimi rokmi som pre množstvo starostí skolaboval. Tri dni si dokonca vôbec nepamätám,“ priznáva. Po tomto zážitku sa učil nanovo chodiť a rozprávať. Odvtedy sa všeličo zmenilo. Na jednej strane si uvedomil cenu zdravia, na druhej nastala tvorivá kríza. Hoci naďalej skladá vynikajúcu hudbu, s textami je to zložitejšie. Dôvod? „Zmenil som nielen životné tempo, ale aj kopec názorov. Teraz až príliš stojím nohami na zemi a neviem sa z nej odlepiť. Kedysi som zložil hudbu aj text za polhodinu. Písal som o tom, čo prežívam, a bolo to pekné, optimistické. Tým sú texty mojich piesní typické. Keby som písal o tom, čo prežívam posledných päť – šesť rokov, tak by celý národ upadol do veľkej depky.“ Allan verí, že najhoršie už má za sebou. „Dávam sa do poriadku psychicky, ale aj fyzicky. Už som aj trochu pribral. Tento rok chcem spraviť aspoň dva – tri single do rádií. Vybavujú sa aj koncerty. Dúfam, že budem mať plné ruky práce.“

S jedným zo svojich anjelov Petrom Dulom, ktorý už nie je medzi nami. Foto: album Allana Mikuška

Boj s rakovinou
O ťažkom období príliš nechce hovoriť, ani o jeho príčinách. Keď schudol na šesťdesiatdva kíl, mnohí si mysleli, že je vážne chorý. Paradoxne, zákerná choroba si nezobrala na mušku jeho, ale vyčíňala v kruhu jeho najbližších. Postihla jeho vtedajšiu priateľku Sylviu, s ktorou dodnes býva pod jednou strechou v Jablonici. U syna Petra lekári diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Našťastie, liečba zabrala a už sa dá povedať, že chorobu prekonal. „Sylvia stále bojuje. Metastázy má všade a u nás ju už nevedia liečiť. Pomôcť by jej vedeli len v zahraničí.“ Preto dostal nápad a spolu s manažérkou, agentúrou a priateľmi zorganizoval benefičný koncert, z ktorého výťažok pôjde onkologickým pacientom. Uskutoční sa 10. marca v Mestskej športovej hale v Trnave.
Boj s rakovinou prehral pre dvomi rokmi Allanov najlepší kamarát Peter Dula, spevák a gitarista zo skupiny Veslári. V marci 1995 za rovnakých okolností odišla legenda českého country Michal Tučný, ktorý ho bral ako svojho syna. „Naposledy som sa s ním rozprával na Trnavskom jarmoku, pol roka pred smrťou. Povedal mi: Allan, ja tu už dlho nebudem, ale pokúsim sa pre teba urobiť čo najviac. Až neskôr som pochopil. Odvtedy cítim, že na mňa zhora dohliada spolu s Peťom Dulom a mojím starým otcom Františkom Sedláčkom, ktorého som síce nepoznal, no verím tomu, že ma veľmi ovplyvnil. Sú to takí moji traja anjeli strážni. Niekedy si síce odbehnú na pivko a musím sa starať o seba sám, ale potom sa zase vrátia ku mne.“

Spevák, ktorý už dlho nič nevydal, chystá single aj koncerty. Foto: album Allana Mikuška

Sľub Petrovi
Na Petra Dulu spomína Allan často. „Vedeli sme o sebe všetko, veľmi mi chýba. On na mňa totiž dohliadal ešte aj tu na zemi. Štvalo ho, keď som mrhal svojím potenciálom.“ Peter mal kontakty v Amerike a zoznámil ho s mnohými muzikantmi, medzi nimi aj s vydavateľom a textárom Markom Trailom. „Plánovali sme za ním výlet do Nashvillu. No nestihli sme to.“ Do kolísky country muziky teraz mieri sám. „Aj preto, aby som urobil Petrovi radosť a dodržal sľub, ktorý som mu dal. V Amerike som bol len raz v živote, v New Yorku. Mám na to veľmi zaujímavé spomienky, keďže to bolo presne 11. septembra 2001.“ Tentoraz to však bude iné. „Chystám sa tam v septembri na pozvanie Marka, asi na tri týždne. On tu bol na jeseň, konečne sme sa zoznámili osobne. Hneď druhý deň po jeho príchode sme spoločne zložili pesničku. Do Ameriky idem predovšetkým pracovať a už sa na to veľmi teším,“ dodáva optimisticky.
 

22. 03. 2011 00:00