Kontroverzný rozhovor Vladimíra Kampfa s Vladimírom Beskidom o praktikách Tibora Mikuša

Rozhovory

Neposlušný riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave Vladimír Beskid dostal padáka. Napriek tomu, že kopa kontrol jeho činnosti nenašla nič strašidelné, z vyjadrení krajského predsedu Tibora Mikuša vyplýva, že bačovanie Beskida je tragédia, ktorej musel zabrániť.

Galéria portrétov je jednou z pých Vladimíra Beskida. Foto: Vladimír Kampf

Odvolať ho bol beh na dlhú trať. Jeho neprajníci spomedzi politikov strašili, že do Trnavy vláči neznámych majstrov. Jeho zástancovia spomedzi umelcov zasa upozorňovali, že papalášom sa žiadalo viac ľudí z obdobia, keď sa aj výtvarníkom hovorilo súdruh. Beskidovi sa všetky výhrady zdali tragikomické.

Župan vás nemusí. Nosíte župan?
- Áno, často, keď vychádzam z kúpeľne.

Niekomu je župan odporný. Vám sa nezhnusil?
- Nie. Budem ho používať aj naďalej. Skôr nemám rád chlebíky v župane.

A akej je farby? Červenej?
- Nie, modrej.

Čo bude s vami ďalej?
- Moje plány nie sú dôležité. Počkám na nové vedenie a odovzdám galériu. Budúcoročný program výstav neriešim.

Ste namrzený na to, čo sa stalo?
- Skôr rozčarovaný z mocenskej politiky. Myslím, že by na čele kraja nemal stáť nekompetentný človek a obklopovať sa ľuďmi, ktorí arogantným spôsobom zasahujú do činnosti kultúrnych inštitúcií vrátane galérie.

Čím je to?
- Ukazuje sa, že inžinieri najlepšie vedia, čo je to výtvarná kultúra a aká má byť. To už nechám na nich. Im je bližší stredný prúd až gýč, čo je pre mňa neakceptovateľné. Snažíme sa udržať galériu pre profesionálne výtvarné umenie. To bol podľa mňa hlavný problém. Všetko ostatné sú zámienky.

Čo je to profesionálne umenie? To je to, v čom sa ako laik nevyznám a ani si to nemôžem dovoliť?
- Zmyslom našej inštitúcie je priblížiť ľuďom tie najlepšie výtvarné práce zo slovenskej aj z medzinárodnej scény bežnému divákovi od škôlky až po domov dôchodcov. To je naše poslanie. Prezentovať kvalitné výtvarné umenie v celom spektre od maliarskej klasiky po digitálne diela. Okrem toho organizujeme koncerty, tvorivé dielne, festivaly, prezentácie, prednášky...

Výtvarné umenie nie je masovka. Nemôžete si dovoliť lacnú kultúru. Dá sa to tak skĺbiť, aby sem prišli ľudia?
- Snažíme sa. Naši súperi sú veľmi silní. Mám na mysli najmä reklamnú, masmediálnu kultúru a aj trochu retardovanú televíznu kultúru typu Senzi Senzus, Nora Mojsejová, argentínske seriály či výberová smotánková pleseň v opere. Zmyslom našej práce je poskytovať alternatívu – hlbší a silnejší kanál. Ja si nemyslím, že to je nezrozumiteľné. Trnava má dobré zázemie. Veď je tu množstvo vysokých škôl a humanitných fakúlt.

Ešte raz: Čo je súčasné umenie?
- Také umenie s anténkami, čo citlivo reaguje na súčasnosť. To sa my snažíme sledovať, a potom prezentovať verejnosti. Napríklad popri maľbe cítime silný nástup fotografie a digitálnych médií. Sú tu nové priestorové formy: Objekty, inštalácie, interaktívne umenie. Tie sa snažíme prezentovať v synagóge.

Galéria neprežije zo vstupného. Kde by súčasná kultúra mala hľadať prostriedky na to, aby neživorila?
- Možností je veľa. Keby na mne záležalo, naše stále expozície by boli pre žiakov a študentov úplne zadarmo. Keby sme popri príspevku kraja neuspeli v grantovej politike, nemohli by sme robiť takmer žiadne projekty.

Je ťažké zohnať tie prostriedky?
- Na súčasné umenie určite, viete, nie je to futbal. Čoraz viac sa snažíme zohnať aj sponzorov z privátnej sféry.

O čo príde galéria, keď odídete?
- Nechcem to nafukovať. Asi sa zmení výstavný a výskumný program. Ale nepredbiehajme. Záleží na tom, ako sa nová persóna vo funkcii rozhodne. Krajská karatistická svorka však nie je bohvieakou znalkyňou umenia vrátane amatérskych kurátorov, ktorí robia debilnicové výstavy.

Prekvapila vás podpora ľudí počas vášho odvolávania?
- Človeka poteší ocenenie jeho päťročnej práce. Podporila ma aj umelecká a akademická obec zo zahraničia. Prišlo aj niekoľko reakcií, ktorých autori odmietli vystavovať v galérii, ak sa vyberie iným smerom.

Je Trnava kultúrne zaspatá?
-Spiaca je princezná, mesto je skôr prešlá konzerva. Preto som vzal tú funkciu. Aby sme to rozprúdili. Tá krv je však stuhnutejšia, ako som si myslel.

Čo boli vaše ciele, keď ste začínali, čo z toho sa podarilo?
- Našťastie, podarilo sa toho dosť. Najmä vytvorenie galérie z nadregionálnym významom, dve nové expozície, obnova nákupného programu, nové bezpečnostné a protipožiarne systémy. Vytvorili sme štandardné výstavné priestory, môžeme sa porovnávať so zahraničnými partnermi.

A čo sa vám nepodarilo?
- Predovšetkým rekonštrukcia synagógy. V štrukturálnych fondoch EÚ sme neuspeli, kraj nám peniaze sľúbil, ale nedal. Je však pripravený projekt na jej komplexnú rekonštrukciu.

14. 03. 2011 00:00