Cestou z centra na Družbu šliapeme po pôdoryse zbúraného kostola!
Na ulici
Na trase dávnych vyberačov daní sa v tretej mestskej štvrti skupinka priateľov trnavských dejín zastavila v Dóme sv. Mikuláša. Prezreli si jeho interiér a navštívili dokonca južnú vežu s trojicou vzácnych zvonov. Ich sprievodca, františkánsky mních Georgius, má pre nich pripravených ešte niekoľko zaujímavostí v exteriéri tohto stredovekého kostola.
Z Kostola sv. Michala archanjela bol kamenný erb jeho zakladateľa premiestnený k bočnému vchodu farského kostola. Foto: Laco Šebák
Františkán nás viedol k chodníku medzi južným bokom kostola a bývalým sídlom ostrihomských arcibiskupov k novej poliklinike. No už na schodkoch nás zastavil.
Sťahovanie cintorínov
„Kostol a jeho okolie boli z tejto strany ešte pred dva a polstoročím chránené múrom,“ povedal mních. „Vo veľkom oblúku viedol od nárožia fary po arcibiskupský palác. Na vysvätenú pôdu sa z smerom z námestia a kláštora klarisiek vchádzalo dvoma bránkami. Pre často sa vyskytujúce morové epidémie bol v roku 1747 vybudovaný nový cintorín za mestom, dnešná kalvária. Tu pri kostole sa prestalo pochovávať. Onedlho bol rozobraný aj spomínaný múr a okolie kostola vydláždili kameňmi. Cintorín na druhom boku Trnávky pri ceste do Trstína začali zdobiť aj nové sochárske diela. Južnú bránu strážili sochy sv. Vendelína a Severína. Niektoré diela sú tam dodnes - napríklad súsošie s modliacim sa Kristom na Olivovej hore. To je dokonca o sto rokov staršie ako samotný cintorín. Súsošie pôvodne stálo za hradbami pri ceste do Budína. Opačným príkladom sú skoro dvestopäťdesiat rokov staré sochy sv. apoštola Petra a sv. Hieronýma, presťahované z Trstínskej sem k dómu. Dnes strážia schodisko medzí dómom a palácom ardcibiskupa.“
Originál v Pezinku
Plytkými schodmi a odbočkou z chodníka sme sa dostali k zamrežovanému bočnému portálu dómu s poškodeným lomeným oblúkom. Na hlaviciach stĺpikov po stranách voľakedy stáli sošky. „Pred tromi rokmi bolo pod novovekou omietkou objavené torzo maľby. Zvláštne je predstaviť si, že kostol bol kedysi vyzdobený výjavmi zo života svätcov aj zvonku.
Pomedzi mreže na bočnom múre sme na kamennej tabuli sme zbadal kamenný erb s nápisom PAVLVS HOLY 1898. „Tá prvá, nedorobená osmička predstavuje štvorku, tak ju písali v 15. storočí. V skutočnosti ide o letopočet 1498. Erb má teda vyše pol tisícročia. No nie tento. Originál je uložený v pezinskom múzeu, toto je len kópia.“
S pocitom dieťaťa, ktoré sa práve dozvedelo, že ho nepriniesol bocian, sme počúvali ďalej. „Erb bol pôvodne umiestnený v roku 1498 v novovybudovanom kostolíku sv. Michala archanjela. Pre slovenských veriacich ho dal v blízkosti starej rotundy s podzemnou kostnicou postaviť mestský kapitán Pavol Holý. Kostolík s rodinnou hrobkou už skoro dvesto rokov nejestvuje, no archeológovia nám tamto na chodníku nechali označiť jeho pôdorys. Poďme sa pozrieť.“
Holý z Hradnej
Pri chôdzi fráter pokračoval: „Slovák Holý pochádzal z Hradnej v Trenčianskej župe. V sedemdesiatych rokoch 15. storočia už patril medzi bohatých trnavských obchodníkov. V roku 1488 získal od Mateja Korvína armáles. V kráľom udelenom erbe je strieborný kohút, stojaci na zlatom snope obilia. Veterné kohúty na kostolných vežiach tieto snopčeky nemajú. Nad modrým štítom rodu Holých je turnajová, zobákovito predĺžená prilba s prikrývadlami v zlatých a strieborných farbách, nad ňou je znovu kohút s obilím. Kráľ Holému pridelil aj veľké pozemky v okolí Trnavy – v Opoji, Bielom Kostole a Starom Linči. Zeman Pavol Holý ich neskôr v testamente, s podmienkou, ak vymrie jeho rod, odkázal Trnave. Stalo sa tak už o pár rokov po jeho smrti, keď zahynul jeho syn Martin.“
Červené dlažobné kocky na chodníku, vedúcom priechodom – fortňou v hradbách na Starohájsku ulicu, označujú pôdorys nejestvujúceho kostolíka. „Bol skutočne veľmi malý. Arcibiskup Peter Pázmaň, vidiac z okna svojho paláca v mraze množstvo ľudí, stojacich počas omše pred vchodom kostolíka, daroval tritisíc zlatých, aby sa slovenské kázne slúžili aj vo františkánskom kostole. V priebehu ďalších rokov po prosbách slovenských veriacich prispievali panovníci i arcibiskupi na jeho rozširovanie. Kostolík s novou kaplnkou však veľmi utrpel pri požiari mesta v roku 1683. Koncom ďalšieho storočia ho kvôli narušenej statike zatvorili. V roku 1813 dostala mestská rada od Uhorskej komory súhlas na jeho zbúranie. Kamenný erb zakladateľa kostola premiestnili k bočnému portálu farského kostola. V jeho severnej podvežovej kaplnke sme videli aj oltárny obraz sv. Michala archanjela, takisto prenesený z kostolíka, odsúdeného na zbúranie. Okrem religióznych predmetov bol zužitkovaný aj stavebný materiál, ktorý bol použitý na spevnenie vonkajších stien Hrubého kostola.“
Záhadné niky
Zo sivého chodníka, pretkávaného červenkastými dlaždicami, si to Georgius namieril k zvláštnej novostavbe pri presbytériu dómu, o ktorej sme, pravdaže, vedeli, že skrýva nedávno objavenú rotundu. No on si ju nevšímal a zastavil sa až pri oporných múroch svätyne. „Týmto by sme sa s Kostolom sv. Mikuláša mohli rozlúčiť. Po odstránení zvlhnutej omietky sa v radoch obnažených tehál ukázali niektoré zvláštnosti. Pravidelné diery v bokoch operákov možno zostali po drevenom lešení, ale objavilo sa aj niekoľko zamurovaných ník. Možno v nich niekedy stáli sošky ochranných svätcov alebo ich relikvie. No najzaujímavejší objav čakal pamiatkarov po odstránení tehál v tvare gotického pastofória, vysekaného priamo do obvodovej päťuholníkovej steny svätyne. Na zabielenej zadnej stene niky našli stredovekú maľbu s Kristom, stojacim nad hrobom. Za ním je kríž s nápisom INRI, z ramena kríža visia nástroje jeho mučenia. Maľbu kedysi zámerne poškodili nejakí obrazoborci. Po ich odchode Trnavčania maľbu radšej zamurovali. Rovnako urobili po svojom objave pred siedmimi rokmi aj pamiatkari.“ Georgiovi sa v ruke opäť objavil zväzok kľúčov a zamieril k prístrešku nad rotundou. Pokračovanie nabudúce
LACO ŠEBÁK
30. 03. 2011 00:00
