VIDEO: Škola tanca 4: Slovenské tango je menej hriešne

Hobby

Tango je podľa mňa jeden z najkrajších spoločenských tancov. Neviem, či ma to chytilo pri jedom z mojich obľúbených filmov Moulin Rouge, alebo už skôr. Fascinuje ma na ňom napätie, vášeň, a typický mačací pohyb. Veľmi som sa tešila na to, že sa ho konečne naučím.

Prvý krok tanga. Foto: undy

Na úvod treba povedať, že tango, ako ho poznáme my, sa síce vyvinulo z toho argentínskeho, ale má s ním spoločné len málo. Preto sa neradí k latinskoamerickým, ale k štandardným tancom. Pôvodné hriešne tango sa zrodilo v argentínskych slumoch. Až začiatkom 19. storočia sa po úpravách stal tento tanec v Európe veľmi obľúbeným. Na Slovensku sa tancuje trochu iné, jednoduchšie tango. A menej vášnivé. Škoda.
Tak toto nedám, pomyslela som si, keď nám ho Dušan a Natália Spišiakovci prvýkrát predviedli na tanečnom kurze. No nakoniec to nebolo také zlé a celkom nám to išlo. Poradie a smer krokov idú samy od seba, horšie je to s rytmizáciou. Striedajú sa pomalé a rýchle kroky. Pri prvej štvrťotáčke doprava je tempo pomaly, pomaly, rýchlo, rýchlo a pri druhej doľava sa mení na pomaly, rýchlo, rýchlo, pomaly. Pri tom všetkom treba mať mierne pokrčené kolená, aby mal tanec plíživý pohyb. Asi to nie je odborne správne pomenovanie, no podľa mňa dosť výstižné. Nohy sa nekĺžu po parkete ako pri iných tancoch, ale skôr sa dvíhajú. Dôležité sú aj prudké zastavenia, správny výraz a držanie tela. Hudba má 30 až 33 taktov za minútu.
Pri tangu je zaujímavé aj držanie partnerov. Ruku si nepokladám na pravé rameno partnera ako zvyčajne, ale pod rameno, a aj jeho ruka siaha hlbšie na môj chrbát. Inými slovami – držanie je uzavretejšie. Po hodinke skúšania na hudbu aj bez nej nám to s partnerom už celkom ide. Ešte zopárkrát a budem sa vznášať na parkete ako Nicol Kidman. :)