Dejiny nepoznačené ideológiou
Spoločnosť
TRNAVA – Prvé veľké dejiny mesta symbolicky rozposlali minulý štvrtok do sveta. Pracovalo na nich pätnásť autorov niekoľko rokov. S vydaním dva roky meškali, ale čakať sa oplatilo. Prvý zväzok má viac ako šesťsto strán a prináša všetko nové, čo sa podarilo doteraz o histórii Trnavy zistiť až po rok 1945.
Hlavní zostavovatelia publikácie Ján Roháč a Jozef Šimončič. Foto: Rasťo Piovarči
Editorom publikácie je profesor Jozef Šimončič, redaktorom Ján Roháč. Obaja už pracovali na dejinách, ktoré vyšli v roku 1988. „Už vtedy sme urobili maximum. Všetky texty, obrázky a fotografie museli prejsť kontrolou. Inak to nešlo. Preto sme chceli pripraviť opravené dejiny,“ vysvetľuje profesor Šimončič. Autori sa tentoraz už nemuseli držať žiadnej ideológie a voľnú ruku mali aj v bádaní. Najmä archeológovia počas zostavovania Dejín Trnavy prinášali neustále nové poznatky. „Našli sme stopy z doby rímskej aj z 6. a 7. storočia či Veľkej Moravy, ktoré sme doteraz nemali zdokumentované. Čaká na nás ešte toho veľa,“ hovorí archeológ Jozef Urminský. Na slávnostnom uvedení knihy do života zahral divadelný súbor Disk niekoľko ukážok zo zlomových okamihov Trnavy. Od kráľovských výsad až po založenie univerzity a jej presťahovanie do Budína.
Už v minulosti vzniklo niekoľko pokusov o zachytenie histórie mesta. Po prvý raz sa o to pokúsil Matej Bel, neskôr jeden z trnavských farárov. Niektorí Trnavčania si dodnes uchovávajú ako poklad vo svojich knižniciach dielko z roku 1938. Dva týždne po vydaní sa stalo politicky nepohodlným a putovalo do skladov. Predávalo sa ilegálne. Bolo to krátko po Mníchovskej dohode, kedy prestalo existovať Československo. „Na jednej zo strán bola fotografia Beneša s Masarykom,“ hovorí profesor Šimončič.
Nové dejiny Trnavy vyšli v náklade 2800 výtlačkov. Prvý podpísal primátor Štefan Bošnák a symbolicky poputoval z Malého Ríma do Veľkého.
26. 12. 2010 09:42
