Všade dobre a zasa doma
Región
BOLERÁZ – V čase, keď na Slovensku nebola práca a jej cena bola doslova mizerná odchádzali za lepšími zárobkami. Dnes sa vracajú z krajín, ktoré zmieta kríza. Z Limericku na západnom pobreží Írska prišiel domov aj Patrik Juriš.
„Jedného dňa v meste zavreli veľkú počítačovú firmu a s ňou padlo aj kopa dodávateľov. Zrazu bolo aj po obrovskom logistickom parku. Limireck má obyvateľov približne ako Trnava. V priebehu roka tam zostalo dvadsaťtisíc ľudí na dlažbe,“ hovorí navrátilec.
O mladých Íroch je známe, že sa im príliš robiť nechce. Len čakajú na týždňovú výplatu, ktorú dostávajú väčšinou každý piatok. Povesť opilcov majú po celom svete. „Tu doma človek robotu nájde ľahšie, ale peňazí dostáva málo. Tam už všetky stavby stoja. U nás sa v pohode zatepľuje a rastú nové budovy. Naši, ktorí ešte majú robotu alebo sa rekvalifikujú zostávajú. Vzdelávacie kurzy sú v Írsku akoby zamestnanie z ktorého neplatíš daň. Je to čosi ako druhá vetva sociálnej pomoci. Certifikáty platia po všetkých Britských ostrovoch. Nárok na podporu má však zamestnanec až po dvoch odpracovaných rokoch. A to je dnes náročné dosiahnuť.“
V Írsku žil štyri a pol roka. Naplno však pracoval iba tridsať mesiacov. Po príchode robil v bare, neskôr si našiel miesto vo fabrike a bar si nechal na polovičný úväzok, pôsobil aj v ochrannej službe. Medzi týmito zamestnaniami si stihol urobiť dva kurzy.
Patrik má za sebou už niekoľko pracovných skúseností zo sveta. Začiatkom deväťdesiatych rokov to skúsil vo vtedy kvitnúcom Grécku, neskôr aj v Izraeli. „Írsko je pekná krajina, ale už na zárobok nie je to, čo bývalo.“
19. 12. 2010 09:36
