Prvé streky ukážu kvalitu

Reportáže

Jedna krava sa môže oteliť aj desaťkrát, priemer je však oveľa nižší. Každý pôrod na jej zdraví zanecháva stopy. Na jeden liter vyprodukovaného mlieka musí len vemenom dojnica prehnať 400 až 700 litrov krvi, čo je obrovský nápor na organizmus.

Aj kravy sa majú stále lepšie. Foto: Michal Hlavatovič

Na to, aby dávala krava mlieko, musí priviesť na svet teliatko. Na to, aby porodila, musí prísť inseminátor, ktorý ich zvláda až deväťdesiat percent z celého stáda. Ak je s umelým oplodnením problém, prichádzajú na rad plemenné býky. Tie majú výhodu, že dokážu presne odhadnúť správny čas. Oplodniť kravu je hotová veda a jedna z najväčších starostí chovateľov.
Ako sa robí mlieko nám ukázali v Poľnohospodárskom a výrobnom družstve Kočín – Lančár so sídlom v Šterusoch. Majiteľmi družstva sú päťdesiati aktívni družstevníci a sto dôchodcov. „My si svoju prácu vážime a chceme ju zachovať aj pre ďalšie generácie. O predaji neuvažujeme,“ hovorí predseda Jozef Puvák. Družstvo sa zatiaľ zbavilo iba bitúnka v Kočíne, pretože nedokázali konkurovať hypermarketovým cenám a znižovanie kvality im nebolo po chuti.

Na dojenie prichádzajú kravičky samé. Foto: Michal Hlavatovič

Len snívať
Pred štvrťstoročím mali tunajší družstevníci sotva sto kráv, dnes ich je viac než osemsto. O rozšírení farmy neuvažujú, pretože už teraz je zaťaženie pôdy na jedno zviera vysoké. Najmä v extrémnych rokoch majú problém dorobiť dostatok vlastného krmiva.
V poľnohospodárstve neexistujú rozhodnutia zo dňa deň. Všetko trvá dlho a treba rátať s časom na dokončenie začatej práce. Tunajší družstevníci dorábajú najmä mlieko a bravčové mäso.
V upravených starých priestoroch prichádzajú na svet teliatka a kravy tu zotrvajú prvé dva týždne, kým sa dajú do poriadku a môžu sa zaradiť do partie producentiek mlieka v novom kravíne. Zootechnik Stanislav Puvák hovorí: „Dve dojárne nám umožňujú selektovať zvieratá na tie v lepšej a horšej kondícii. Je to s nimi ako s ľuďmi, ak sa v spoločnosti objaví jeden chorý, môže nakaziť ostatných. Ak takéhoto jedinca včas izolujete, je to výhoda,“ konštatuje zootechnik.
Ani chovatelia a kravy nemajú u nás na ružiach ustlané. Je to večný boj. „V zahraničí to majú asi lepšie zrátané. Viac im vyhovuje, keď farmy pracujú a produkujú, akoby mali kopu nezamestnaných. To je však otázka politiky v jednotlivých štátoch. Na Slovensku zatiaľ môžeme len snívať o výške dotácií ako vy veľkých krajinách Európskej Únie.“

Teliatko nezostáva pri matke ani pol dňa. Foto: Vladimír Kampf

Stále čisto
Kravy v nových priestoroch ležia na molitane, mimo prievanu a pod nohami im behá inteligentný „kydač hnoja“. Malé zariadene prechádza po vopred naplánovanej trase a zhŕňa lajná do škár v podlahe. Poriadok musí byť. Táto automatická upratovačka, ktorú vyvinuli kdesi v Holandsku, berie ohľad na kravy. Keď nejaká prechádza okolo, alebo oň zavadí, okamžite zastane a trpezlivo počká, kým bude mať voľnú cestu, alebo nečakanú prekážku obíde.
V takto poupratovanej maštali sú kravy na roštoch v suchu. Technológia šetrí prácu dvoch ľudí a jedného traktora. Bez nich však majú dojnice pokoj a nikto ich neodháňa. Môžu si robiť, čo len chcú a nemusia pritom stáť vo vrstve výkalov. Močovka a hnojovica odtečie do nádrží, z ktorých ich vyčerpajú a použijú ako hnojivo. Musia mať kapacitu zásobníkov na pol roka. Hnoj nemôžu rozvážať počas zimy alebo za mokra. Napríklad v Rakúsku je toto obmedzenie ešte prísnejšie. Farmári majú len niekoľko týždňov na to, aby pohnojili. V tom čase smrdí celá krajina.
„Múdre knihy hovoria, že tepelná pohoda pre kravu je od mínus osem do plus šestnásť stupňov Celzia. Ak je okolo nuly a nefúka a neprší na zvieratá, je všetko v poriadku. Je to s nimi ako s kvasom, základom dobrej pálenky,“ približuje Stanislav Puvák. „Ani ten nezamrzne, pretože pracuje a produkuje teplo. V krave môže byť až stopäťdesiatlitrový bachor, ktorý neustále funguje. Prebiehajú v ňom kvasné procesy. Tie uvoľňujú teplo. Pre kravu je dobré, keď sa táto energia niekde stráca. V teplotách nad 22 stupňov Celzia začínajú mať kravy problém,“ vysvetľuje.

Stanislav Puvák v podzemí novej dojárne, do ktorej dva razy denne prichádza stodvadsať kráv. Foto: Michal Hlavatovič

Tristopäť dní
Slovenská rekordérka je krava z Jasova, ktorá dala až stodvadsaťpäť litrov mlieka za deň. V Šterusoch žijú štvornohé rohaté dámy, ktoré dávajú približne polovicu z tohto množstva. Za jednu laktáciu, čo je tristopäť dní, dokážu tie najlepšie vyprodukovať až trinásť a pol tisíc litrov mlieka. „Sme vo fáze stabilizovania stáda. V minulosti sme museli kupovať to, čo trh ponúkal. Máme kravy troch plemien plus rôznych kombinácií kríženia. Ešte sa nevyrovnáme čisto mliečnym holštýnskym stádam,“ dozvedáme sa.
Pred dojením dojič kravu očistí, prvými strekmi posúdi kvalitu mlieka a nevhodné kravy vylúči. „Mliekareň nám kontroluje dodávanú kvalitu. Nemôžeme si dovoliť mať v stáde choré zviera.“
Nadojené mlieko musia ochladiť z tridsaťpäť stupňovej telesnej teploty zvieraťa na päť stupňov Celzia a pri nej ho aj skladovať. „Súčasťou potrubia sú dva filtre. Jeden kovový na hrubšie nečistoty a jeden jemný papierový. Ďalej mlieko tečie do predchladiča. Novšie systémy sú už urobené úsporne tak, že odpadové teplo z chladenia zohrieva vodu do napájačiek a na sanitáciu systému. Predhriatím a predchladením šetria plyn a elektrinu.
Prefiltrované a schladené mlieko čaká na odvoz. Raz denne chodí cisterna zo Šterús do mliekarne v Bánovciach nad Bebravou.
Neupravené mlieko pracuje. To z obchodu už je väčšinou prispôsobené tak, aby vydržalo podľa potreby a malo toľko tuku, koľko výrobca a zákazník potrebujú.

Odtiaľto riadia modernú dojáreň. Personál má všetko pod kontrolou. Foto: Michal Hlavatovič

Škodia - neškodia
Dnes sú už kravy na reťazi u nás minulosťou. Za čias socialistických družstiev odborníci tvrdili, že pohybujúce sa kravy produkujú menej mlieka, preto ich uviazali nakrátko. Dnes je v móde voľné ustajnenie.
Kravička Milka z podhorských Alpských oblastí vraj nie je žiadna výhra. Celý deň sa pasie na lúkach a je vystavená viacerým chorobám, žije v podstatne menších stádach ako jej kolegyne u nás, má menšiu ročnú produkciu a je s ňou pol roka menej starostí. Jej letnú pohodu poväčšine strieda tesné ustajnenie na reťazi počas zimy.

Po starom by to už dnes v Šterusoch nešlo. Foto: Michal Hlavatovič

Chov kráv je hotová veda a závisí aj od prístupu. V USA napríklad nie sú zakázané rastové hormóny, ktoré sme v EU radikálne zrušili. V Amerike totiž nedokázali, že škodia a európsky pohľad je: Nie, zatiaľ nikto nedokázal, že neškodia.

28. 12. 2010 17:55