Keď brankár stojí v ofsajde

Futbal

Ešte v máji vyzeralo všetko priam idylicky. Stabilne chytal zahraničnú súťaž a sníval sen o účasti na svetovom šampionáte v Afrike. Ten sa však rozplynul a následne sa dostal do problémov i v FC Nantes, kde pôsobí.Vyústilo to až do situácie, že za jeseň odchytal iba jeden súťažný zápas. Rodák z Trnavy Ľuboš Kamenár by na druhú polovicu roku 2010 radšej zabudol.

S priateľkou Andreou im to svedčí. Foto: autor

V minulej sezóne ste boli v Nantes jasnou jednotkou, no počas jesennej časti ste nastúpili iba v jednom súťažnom zápase. Čo sa stalo?
- Odchytal som za Nantes všetky prípravné zápasy, dokonca som mal v dvoch stretnutiach na ruke kapitánsku pásku. Dosahovali sme dobré výsledky, nič nenasvedčovalo tomu, že vypadnem zo zostavy. Keď sa vrátil z hosťovania kamerunský reprezentačný brankár Assembe, ocitol som sa na vedľajšej koľaji. Klub mi dal možnosť odísť do gréckeho Iraklisu. Ponuku som odmietol. Mal som o klube informácie od trénera Bubenka a hráčov, ktorí pôsobia v Grécku, že to nie je najvhodnejšia adresa. Týmto rozhodnutím som si ale proti sebe zrejme poštval vedenie FC Nantes.

Čo sa dialo potom?
- Povedali mi, že nedostanem šancu chytávať v áčku ani v rezerve. Šokovalo ma to. Oznam prišiel týždeň pred koncom prestupového obdobia. Nemal som už šancu získať angažmán, všetky európske kluby mali uzavreté súpisky. Keby som sa o tom dozvedel skôr, dokázal by som si ešte nájsť klub, kde by som chytával. Na poslednú chvíľu sa ale nič nepodarilo zohnať. Zostal som v Nantes a robil celý polrok iba náhradníka. Tréner mi nedal šancu ani vo francúzskom pohári, do brány som sa dostal len v prípravných zápasoch. Dali mi jednoznačne najavo, že so mnou nerátajú a takú klímu i voči mne vytvárali.
 

Takže išlo o to, že vás chceli speňažiť, alebo v tom boli aj iné dôvody?
- Z ich strany išlo o biznis. Z jedného dňa na druhý mi oznámili, že zajtra letím do Grécka. Nevedel som ani, o čo ide. Keď som ponuku odmietol, zo strany Nantes prišiel nátlak. Dali mi najavo, že musím odísť a už si nezachytám. Prekvapilo ma to, pretože môjho konkurenta Assembeho ani poriadne po príchode do klubu nevideli v akcii. Na tréningu vyklusával, nezapájal sa do tréningového procesu, no oni už mali jasno v tom, že ja som ten, ktorý má odísť a ustúpiť z pozície.

Odchytali ste jeden súťažný zápas. Mohol vám podlomiť pozíciu aj ten?
- V prvom kole sme s Le Mans prehrali 0:2 po zlom výkone celého mužstva. Už pred stretnutím som mal informácie, že tréner si vybral ako jednotku iného gólmana. Odpálili ma pri prvej možnej príležitosti, nik sa so mnou ani nebavil. Bolo to chladné. Okrem toho, v klube bolo vždy zaužívané, že hráči, ktorí sa neobjavujú v lige, nastúpia v pohári. Tréner však povedal, že so mnou neráta ani tam.
 

Utriasla sa odvtedy atmosféra, alebo máte stále v klube dusno?
- S hlavou proti múru sa ide ťažko. Nezmieril som sa s touto situáciou, preto chcem z Nantes naďalej odísť. Ak by išlo o ročné hosťovanie, alebo trvalý prestup, uvítal by som to.

Zaujímali sa o vaše služby v lete aj iné kluby ako Iraklis?
- Riešili sme ešte Dinamo Záhreb a Spartu Prahu. Ale ako hovorím, bolo to pre spomínané dôvody týždeň pred koncom prestupového obdobia. To je na dotiahnutie prestupu krátky čas.
 

Už 2. januára sa vraciate po vianočnej prestávke späť do Nantes. Čo sa dá s vašim postavením v klube robiť?
- V kontakte som s mojím manažérom. Verím, že sa mi venuje naplno a zháňa pre mňa cestu ako z klubu von. Hľadáme pre mňa dôstojný klub, kde by som mal šancu chytávať. Som mladý brankár a nezmieril som sa s pozíciou na lavičke. Potrebujem chytať, prijal by som hosťovanie. Čas na to je do konca februára. Uvidíme. Verím, že po sviatkoch sa veci rozbehnú.

Na radnicu sa nechystá. Ľuboš Kamenár je veriaci. Ak raz bude mať svadbu, potom v kostole. Foto: autor

Viete si predstaviť, že by ste sa vrátili do slovenského klubu?
- Bola by to krajná možnosť. Zatiaľ nemám ponuku zo Slovenska ani zo zahraničia. V Nantes mám ešte tri a pol ročnú zmluvu. Mojím prvoradým cieľom je odchod z tohto klubu. Nateraz sa neviem vyjadriť kam, ale rád by som zostal v zahraničí.
 

Nantes bojuje o návrat do druhej ligy. Minulú, neúspešnú, sezónu sprevádzal fanúšikovský odpor voči vedeniu klubu. Hnev sršal kvôli neuspokojivému stavu tímu. Už sa situácia upokojila?
- Stále je divoká. Prišiel som do mužstva, ktoré päť – šesť rokov pendlovalo medzi prvou a druhou ligou. Dianie v klube je horúce, fanúšikovia sú nespokojní s prezidentom, nepovzbudzujú. Na zápasy síce chodí zhruba pätnásť tisíc ľudí, no často zaznievajú urážky smerom k vedeniu klubu. To neprospieva ani hráčom.
 

Také čosi človekom zamáva. Vedenie Nantes je zatiaľ odolné?
- Trvá to už asi dva – tri roky. Ťažko povedať, čo sa odohráva v ich mysliach. Dostala sa ku mne informácia, že prezident chcel klub v lete predať, ale nepodarilo sa mu to.
 

Ako vnímali vašu nepríjemnú situáciu fanúšikovia?
- Brankár Assembe predtým v klube pôsobil šesť rokov ako trojka. Udržiaval som si výkony, i keď predošlá sezóna bola veľmi zlá. Po nej skončilo zhruba dvadsať hráčov. Tým ale bolo jedno, aké klub dosiahne výsledky, pretože vedeli, že v lete im vypršia kontrakty. Po letnej obnove kádra sme začali dosahovať dobré výsledky. Minulý rok ma fanúšikovia v anketách hodnotili ako tretieho najlepšieho hráča klubu. Myslím, že ľudia ma brali, i teraz sa stretávam s ohlasmi, že mi držia palce. Momentálne však má klub dobré výsledky, pohybuje sa na piatom mieste tabuľky a nie je dôvod meniť brankára. Máme oveľa lepšie mužstvo ako na jar, za ktorým ani môj kolega nemá veľa práce. Najmä v začiatkoch priaznivci stáli za mnou.
 

Keby vám dnes povedali: „Ľuboš budeš opäť jednotkou“, zostanete v Nantes?
- Ak by odišiel brankár Assembe preč, určite by som dokončil sezónu. V klube som však zažil prvé nepríjemné futbalové skúsenosti, s akými som sa na Slovensku nestretal. Pocítil som nespravodlivosť a faloš od niektorých ľudí, ktorí pracujú v klube. Pracovať v takomto prostredí je pre mňa zložitejšie. Ťažko povedať, či by som pokračoval. Nechytalo by sa mi tam však dvakrát príjemne. Viem, ako sa voči mne zachovali.
 

Prejdime v debate na trochu iné témy. Podľa médií sa Francúzi obávajú teroristickej hrozby. Cítiť to na živote krajiny?
- Francúzsko je multinárodnostná krajina, ľudia vyznávajú viacero náboženstiev. Krajina poskytuje pre teroristov zrejme zaujímavé ciele, no myslím si, že bezpečnosť je na vysokej úrovni.
Mnoho európskych letísk v predvianočnom čase rušilo lety pre nepriaznivé poveternostné podmienky.

Dostali ste sa do Trnavy bez problémov?
- Veru nie. Vrátil som sa zápasu v noci a hneď ráno 21. decembra som mal letieť. V noci mi však poslali správu, že let z Nantes do Paríža sa ruší. Rýchlo som volal priateľke a bratovi, ktorí mi pomáhali zháňať dopravu. Riskol som trojhodinovú cestu vlakom do Paríža, s tým, že som nevedel, či let z Paríža do Viedne taktiež neodložili. Nik sa mi totiž k tomu nevedel vyjadriť, čo je dosť zarážajúce... Po anglicky so mnou ani nechceli komunikovať, zrušili mi hovor. Našťastie, môj let sa uskutočnil podľa plánu. Doprava vo Francúzsku je pomerne komplikovaná. Raz sú sviatky, inokedy štrajkujú, nie je nafta, alebo napadne sneh, atď. Nie všetko tam funguje, ako by malo.
 

Ak by ste si mali vystaviť vysvedčenie z francúzštiny, akú známku by ste si dali?
- Rozumiem veľa veciam. Snažím sa rozprávať, pýtať sa. Čítanie mi však robí problém, pretože veľa vecí sa vyslovuje inak ako sa píše. S knihou písanou vo francúzskom jazyku by som teda mal problém.
 

Život vo Francúzsku však určite má i nesporné výhody.
- Je to krásna, veľká krajina, majú more i hory. Cestné komunikácie sú na vysokej úrovni. Bývam zhruba päťdesiat kilometrov od mora vo veľmi peknom prostredí. Športové i kultúrne vyžitie je na vyššej úrovni ako na Slovensku. Neustále sa dejú rôzne akcie, na ktorých sa dá zrelaxovať.
 

Po Vianociach ste sa vybrali na lyžovať na Tále. Neuvažovali ste nad francúzskymi horami?
- Chcel som si od Francúzska odpočinúť, strávil som tam šesť mesiacov. Teším sa z návratu na Slovensko, do Trnavy. Domov som prišiel len na niekoľko dní, užívam si preto každú voľnú chvíľu s rodinou, priateľkou, psom Buffonom, alebo kamarátmi. Mám radosť, že môžem navštíviť slovenské hory. Dobrá partia na Slovensku je mi bližšia ako francúzske zjazdovky. I keď tam by bola lyžovačka asi kvalitnejšia.
 

Lyžujete alebo uprednostňujete snowboard?
- Oboje. Ostatné dva roky mi učaroval snowboard. Pravda, musím si dávať pozor. Nie som však na svahu extrémista, do rizika sa nevrhám, zjazďujem svah s prehľadom.

Ľubošovi sme spravili exkurz aj po našej redakcii. Foto: autor

Kto je Ľuboš Kamenár
Narodil sa 17. júna 1987. Futbalovo vyrástol v Spartaku, neskôr chytal za Artmediu Petržalka. V lete 2009 prestúpil do francúzskeho FC Nantes. V krajine gálskeho kohúta mu robí spoločnosť priateľka Andrea. Otec Miroslav, mama Barbora, brat Miroslav a k členom rodiny radí i psa Buffona.

Móda lepšia pod Tatrami
Vo Francúzsku žije s Ľubošom aj jeho priateľka Andrea. Spolu sú už štyri roky a pol roka. „Pokým som na tréningu, postará sa o domácnosť, popoludní vymýšľame športové alebo spoločenské akcie, občas zájdem k moru,“ vraví Ľuboš. Andrea počas roka odbieha za školou na Slovensko, štúdium jej v nasledujúcich mesiacoch pojme ešte viac času. Čaká ju diplomovka. Inak, jeden by si myslel, že Slovenka sa vo Francúzsku vyžije v nakupovaní. „Opak je pravdou. Málokedy si nájdem niečo, čo mi padne do oka,“ hovorí. „Z môjho pohľadu je francúzska móda zastaralá. Vraví sa, že Paríž je mesto módy, no platí to možno o módnych prehliadkach. Myslím však, že Slováci sa v tomto ohľade nemajú za čo hanbiť. Navyše, v mnohých veciach sme profesionálnejší ako Francúzi. Nie sme o nič horší ako oni, nemáme sa prečo podceňovať.“

Kofola a vrtuľník
Počas vianočných sviatkov si Kamenárovci potrpia, aby bola rodina pokope. „Najkrajší dar je mňa čas strávený s blízkymi. Na štedrý večer otec varí Halászle, alebo rybaciu polievku, kapor so šalátom. Chýbať nesmie kofola, ktorú vo Francúzsku nemajú. Sme veriaci, na prvý sviatok vianočný chodievame do kostola poďakovať sa. Ďalšie dni si pravidelne vyhradzujem na lyžovačku, Silvestra tentoraz strávim v Trnave.,“ vraví Ľuboš. Čo netradičné našiel pod vianočným stromčekom? „Tento rok ma priateľka prekvapila darčekom v podobe polmetrového vrtuľníka na diaľkové ovládanie. Pre niekoho ide možno o detskú hračku, rád však aj takto zrelaxujem,“ dodal.

02. 01. 2011 22:10