Panna Mária mení trasu
Na ulici
K Dómu sv. Mikuláša kráčala skupinka ľudí. Práve prešli vyššou stranou Jeruzalemskej ulice, ktorá ich doviedla k mariánskej kaplnke na boku kostola. Vzhľadom na blížiaci sa deväťdňový sviatok zasvätený Trnavskej Panne Márii sa rozhodli zmeniť naplánovanú trasu.
Anjel so symbolom smrti. Foto: Laco Šebák
Tá ich mala zaviesť po stopách dávnych vyberačov daní späť na Hollého ulicu a prehliadku tretej mestskej štvrte mali ukončiť na Mikulášskom námestí.
Kostol a kostnica
„Zdá sa, že nebudem musieť zháňať kľúče od krypty,“ potešil sa františkán na čele skupinky, keď zbadal ruch okolo vchodu do podzemia. „Teraz vlastne kráčame po cintoríne. Po prijatí kresťanstva naši predkovia pochovávali svojich blízkych do vysvätenej zeme v blízkosti kostolov. V tomto priestore obkolesenom múrom a s chrámom uprostred bolo pochovaných na tisíce ľudí. Cintorín nerozširovali, najstaršie hroby boli rušené a kosti s patričnou pietou uložené do kruhovej kostnice - karnera. Ten mimochodom objavili študenti fakulty archeológie Trnavskej univerzity iba pred vyše rokom. Aj tam sa neskôr pozrieme,“ hodil františkán Georgius rukou smerom na oporné piliere svätyne obnažené až do tehly. „Výskum ukázal, že karner je starší ako tento kostol, dokončený za panovania Žigmunda Luxemburského. No zo starých listín vieme, že bol postavený na mieste oveľa staršieho, rovnako zasväteného patrónovi obchodníkov sv. Mikulášovi.“
Detail nad vstupnými dverami krypty. Foto: Laco Šebák
Hrádok sem – hrádok tam
Georgius pokračoval: „Cintorín bol zrušený v polovici 18. storočia, po vybudovaní tejto mariánskej kaplnky. Presťahovaný bol ku kostolu sv. Fabiána a Šebastiána pri ceste smerom na Trstín. Kostol pri Kalvárii už 65 rokov nejestvuje. Na konci vojny jeho statiku silne narušil výbuch ruského vojenského auta, naloženého muníciou. Národný výbor rozhodol zbúrať ho. No vráťme sa radšej k tomuto kostolu,“ a mníchovi, naučenému odpúšťať, vystúpili od zlosti na sluchách žilky. Možno si spomenul aj na iné hriešne rozhodnutia, napríklad zbúranie hrádku kráľa Ľudovíta Veľkého na Hviezdoslavovej ulici. „Tunajší cintorínsky múr bol rozobraný, niektoré vzácne náhrobky zo 14. storočia našli nové miesto v kostole. Priestor zrušeného odpočinku svojich predkov vydláždili kameňom. Prestalo sa pochovávať aj do krýpt pod kostolom, vchody do nich boli zapečatené. Niektoré tu pochované významné osobnosti, predovšetkým ostrihomských arcibiskupov, pripomínajú náhrobky v kaplnkách. Pôvodne boli tieto epitafy pripevnené na stenách presbytéria. Nájdeme medzi nimi aj pamätnú dosku kardinála Petra Pázmaňa, no jeho telo odpočíva po boku arcibiskupa Juraja Lipaia de Zombor v krypte pod svätyňou bratislavského Dómu sv. Martina.“
Vďaka za Esterháziovcov
Priblížili sme sa k osemuholníkovej kaplnke. „Viete, kto je autorom tejto stavby? Nelistujte, všade nájdete, že architekt je z tvorivého okruhu G. R. Donnera. Prezradím vám, že je ním tretí syn slávneho Ferdinanda Galliho da Bibbiena z talianskej Parmy - Antonio. Nádheru kaplnky si však vychutnáme hlavne zvnútra. Stavbou nového príbytku zázračného obrazu Panny Márie ho poveril mecenáš stavby arcibiskup Imrich Esterházi. S členmi tohto rodu sme sa potulkami Trnavou už stretli a ešte sa stretneme. Imrich bol vnukom nešťastného Daniela Esterháziho. Veru nešťastného. Spomínali sme si, že v Trnave do krypty pod Kostolom sv. Jána odprevadil dvoch synov, Tomáša a Gašpara, ktorí padli v boji pri Veľkých Vozokanoch. Už predtým pochoval svojich najmladších synov, trojročného Štefana a iba dvojdňového Jána, ktorí zahynuli pod prevalenou strechou ich trnavského domu. Barón Daniel za svojho života pochoval aj ďalšie zo svojich šestnástich detí. V boji proti Turkom padli neskôr, už po jeho smrti, aj ďalší jeho synovia - Juraj a Michal. Ich brat Imrich mal väčšie šťastie. Hoci sa dožil iba 32 rokov, stihol splodiť dvoch synov. Jedným z nich bol práve spomínaný arcibiskup a donátor tejto kaplnky. Pri posvätení základného kameňa bol ďalší Esterházi - veľprepošt Imrich Gabriel, syn arcibiskupovho bratanca grófa Petra Esterháziho, vlastniaceho dom v prvej mestskej štvrti.“
Katakomby pod Dómom sv. Mikuláša. Foto: Laco Šebák
Georgius sa odmlčal. Ocitli sme sa pred otvorenými dverami do podzemia. Na tympanone nad našimi hlavami sedeli dvaja anjelici, jeden trúchliaci, druhý sa pohrával s veľavravnými presýpacími hodinami. Pod nimi stará práca umeleckého kováča - lebka s hadom, preliezajúcim jej otvormi. Tíško sa ozval Georgius: „Kryptu pod kaplnkou sv. Kríža, ktorá tu stála skôr, dal vybudovať kanonik Andrej Kürtösi ešte v roku 1717. Býval hore v Kapitulskej ulici. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie, členom cirkevnej komisie, ktorá koncom roka 1708 vypočúvala svedkov nevysvetliteľného slzenia obrazu. V ďalšom roku dal do kaplnky zhotoviť oltár, na ktorý položili zázračný obraz s pozlátenou korunou. Tento vchod do krypty bol vybudovaný neskôr, po dokončení novej, veľkolepej kaplnky od spomínaného Antonia Galliho da Bibbiena.“
Georgius sa odmlčal a začal zostupovať dolu schodmi. My za ním. Zazdalo sa nám, že na konci slabo osvetlenej chodby vidíme starý Kürtösiho oltár a na ňom vzácny obraz Panny Márie Trnavskej. No o tom až nabudúce.
LACO ŠEBÁK
02. 01. 2011 23:47
