Slzy Matky zastavili mor
Na ulici
Schodiskom Dómu sv. Mikuláša s obnaženým tehlovým murivom stúpa skupinka ľudí. Prvý z nich, mních v hnedom habite, poukazuje na nebezpečne zvlhnuté steny. Pripomenie, že vyše dvesto rokov staré sochy biskupov sv. Mikuláša a Vojtecha po stranách schodiska stáli pôvodne pri znovuotvorenej Lovčickej bráne.
Kompozícia prvej procesie so zázračným obrazom vznikla na Brezovej. Repro: Laco Šebák
Pred piatimi rokmi odkryli pamiatkari na priečelí chrámu časť pôvodného gotického portálu. Skupinka cestovateľov trnavskými dejinami však nevenuje pozornosť ani sochám, ani gotike, ale mieri priamo do mariánskej kaplnky. Podzemie pod ňou už prebádali.
Obraz prvej procesie
Hneď za dverami v kúte pri vstupe míňajú prastarú kamennú krstiteľnicu. Nenazrú ani do postranných kaplniek pod vežami, neobdivujú fresky evanjelistov. Chcú byť čím prv pri zamrežovanej kaplnke, do ktorej sa iba v túto nedeľu, na sviatok obetovania Panny Márie, vrátil na svoje miesto jej starý obraz. Fráter Georgius sa náhle zastavil pri olejomaľbe na ľavej stene pod chórom.
Hneď sme vedeli, prečo. Zobrazovala podobnú procesiu so zázračným obrazom k súsošiu Najsv. Trojice na námestí, akú sme videli práve minulú nedeľu. Táto na obraze však bola prvá, šla mestom presne pred tristo rokmi. V Trnave vtedy už päť mesiacov zúril mor, ktorý si vyžiadal do osemsto životov. Na pravej strane insitnej maľby s pokrútenou perspektívou vidno pochovávanie posledných obetí do spoločného hrobu. Tabuľka pod obrazom oznamovala, že bol nájdený v Brezovej pod Bradlom.
„Maľba zrejme vznikla priamo na Brezovej z viacerých naskicovaných pohľadov na Trnavu, napríklad z mestskej veže. Preto tá divná perspektíva. Obraz vznikol na pamiatku prvej procesie až o pár desaťročí neskôr. Všimnite si za Univerzitným kostolom tie vežičky - to je nám dobre známa astronomická veža, jestvujúca len v druhej polovici 18. storočia. Na Brezovej istý čas pôsobil Salzburčan a napokon trnavský mešťan Jozef Zanussi. Možno tam obraz procesie namaľovala jeho talentovaná dcéra Terézia.“
Kopy kópií
Nás však do chrámu priviedol predovšetkým záujem o samotný zázračný obraz. Portrét Trnavskej Panny Márie s korunkou alebo bez nej existuje v našom meste i na celom Slovensku neúrekom aj za hranicami v desiatkach kópií. Obraz na seba prvýkrát upozornil vyronenými krvavými slzami v auguste 1663. Bolo to znamenie ušetrenia Trnavy pred tureckým vojskom, ktoré v tom čase ohňom a šabľami nivočilo celé územie od Štúrova po rieku Moravu. Obraz bol už umiestnený v Kaplnke sv. kríža, o ktorú sa v prvej tretine 17. storočia spolu s ďalšími šiestimi kostol rozšíril do strán. V júli a auguste 1708, teda o štyridsaťpäť rokov, sa podobný úkaz zopakoval až trikrát. Viacero svedkov vtedy pred cirkevným súdom pod prísahou vypovedalo, že v pravom oku Panny Márie sa nazberala veľká slza a skotúľala sa na jej po líci. Tu vytvorila škvrnu vo farbe perly a veľkosti denára. Ešte toho roku bol obraz korunovaný a arcibiskupom schválené jeho verejné uctievanie.
Kaplnka so zázračným obrazom v Bazilike sv. Mikuláša. Foto: Laco Šebák
Potvrdené súdom
No nevysvetliteľné znamenie, vyšetrené a potvrdené vtedajšou cirkevnou vrchnosťou (prepošt Juraj Mártonfi, notár svätej stolice František Koller), rektormi tunajšej a košickej univerzity (Gabriel Kapi, Gabriel Serdaheli) a ďalšími vzdelancami, pochopili Trnavčania až o dva roky. V čase bezmocnosti voči smrtonosnej nákaze, deň pred sviatkom obetovania Panny Márie vydala 20. novembra 1710 mestská rada na čele so starostom Andrejom Aroksalášim písomný sľub. Zaviazala sa v ňom každoročne svätiť spomínaný sviatok a každú sobotu pred obrazom slúžiť omšu. „Tento dokument sa zachoval do dnešných čias,“ hovorí mních. „Na brezovskom obraze vidíte procesiu, ktorá sa konala hneď na druhý deň po jeho spísaní. Len čo sa sprievod vrátil do farského kostola a zaznela modlitba Teba, Bože, chválime - mor v meste okamžite ustal! Nezomrel už viac ani jediný obyvateľ a chorí vyzdraveli. To, samozrejme, neznamená, že Trnava zostala voči neskorším epidémiám, ktoré vyčíňali v Európe, úplne imúnna.“
Hutter a Bibbiena
Georgius sa po týchto slovách vybral k mariánskej kaplnke. Cestou ukázal na veľký obraz v prítmí ľavej lode. Zachytával výjav zo života patróna kostola a kedysi bol umiestnený nad hlavným oltárom. Prišli sme k dekoratívnym mrežiam, ktoré dal pred 245 rokmi vykuť senátor Michal Šipeki. Bránka s obrovskou zámkou s piatimi jazýčkami bola iba privretá. S rukou na zvláštne tvarovanej kľučke Georius pokračoval: „Počas jednej takejto nákazy bola v rokoch 1739 až 1741 na mieste Kaplnky sv. kríža vybudovaná nová. Tá pôvodná sa zmenila vlastne iba na vchod do nej. Po stranách uvidíte oltáre sv. Jozefa a Terézie. Autorom ústredného oltára, na ktorom od nedele znovu tróni zázračný obraz, je vraj Andrej Hutter. Podľa mojich vedomostí je minimálne autorom návrhu Antonio Luigi Galli Bibbiena. Talian z Parmy bezo sporu zhotovil aj stropnú fresku nebies s anjelmi pod kupolou. Dnes by sme ju nazvali ako 3D obraz. Podobný namaľoval trinitárom v Bratislave, ďalší vo Viedni.“
To už sme stáli v polkruhu pred zázračným obrazom. Neviem, koľkí z nás dvanástich boli ateisti, luteráni či katolíci. No všetci sme pred ním pociťovali hlbokú bázeň, rešpekt, úctu... Úctu k našim predkom, pamiatkam, tradíciám...
LACO ŠEBÁK
03. 01. 2011 02:40
