Prečo E nemôže byť Esterházi
Na ulici
V barokovej kaplnke Dómu sv. Mikuláša pred stĺpovým oltárom s baldachýnom stojí nehybne hlúčik návštevníkov. Pohľady upierajú do stredu oltára, z ktorého za do všetkých strán rozbiehajú zlaté lúče. Žiara vychádza spoza obrazu nad postavami dvoch anjelov. Panna Mária na ňom akoby práve v tomto momente zdvihnutou pravicou zastavila v Trnave mor.
Panna Mária Trnavská. Repro: Laco Šebák
Trnavská Panna Mária sprevádza obyvateľov mesta a okolia po celý život. Už v rade generácií je prítomná v modlitbách či na obrázkoch vychádzajúcich zo zázračnej predlohy. Znalec trnavskej histórie fráter Georgius o pôvode svätého obrazu hovorí:
„Z Ríma ho k nám priniesol nový ostrihomský kanonik František Forgáč, syn baróna Šimona, hlavného pohárnika na kráľovskom dvore. Je kópiou takmer dvetisíc rokov starého obrazu od evanjelistu Lukáša. Originál podľa legendy priniesol zo Sýrie do svojho rodiska Ríma na prelome 4. a 5. storočia syn bohatých patricijov Alexej. V ďalekej sýrskej Edesse žil ako kostolný žobrák. Dokonca aj po návrate do Ríma nikým nepoznaný prespával v žobráckych handrách pod schodmi rodičovského domu. Nad jeho hrobom neskôr postavili kláštor s kostolom. Umiestnili doň obraz z Edessy, ktorý do poslednej chvíle opatroval.
Súboj legiend
Iná legenda vraví, že obraz do kostola na pahorku Aventino priniesol z Damasku vypudený grécky metropolita Sergius až na sklonku 10. storočia. Ozaj, videli ste vôbec Lukášov originál?“ Pokrútili sme hlavami. „Pôvodných obrazov je vlastne asi päť, ale ja mám na mysli ten, ktorý do Ríma priniesol Alexej alebo Sergius a trnavský je jeho kópiou. Na starších obrázkoch z modlitebných knižiek je Máriin plášť sýtomodrý. Tak vyzeral trnavský obraz pred posledným reštaurovaním pred dvadsiatimi rokmi. Bol vyzdobený striebornými šperkmi a ďakovnými stužkami za uzdravenie, Panne Márii pokrývali hlavu šnúry perál. Predchádzajúce úpravy boli odstránené, zostal len namaľovaný grécky krížik na plášti. Mnohí ste videli aj staršie reprodukcie s korunou. Tú, žiaľ, z obrazu nesňal reštaurátor. V noci zo 4. na 5. novembra 1988 korunka bez stopy zmizla.“
Trnavský hlas ústami fiktívneho frátra tvrdí: Toto je skutočný predobraz našej zázračnej Panny Márie! Freska z baziliky sv. Márie v Aracoeli. Repro: Laco Šebák
Tajomstvo monogramu
Vychádzajúc z kaplnky Georgius vytiahol spod habitu prehliadač. Kým našiel správny obrázok, vrátil sa k zázračnému zastaveniu moru v Trnave: „Hovorili sme si, že do dňa slzenia 21. novembra 1708 zomrelo v priebehu piatich mesiacov okolo osemsto obyvateľov nášho mesta, potom už ani jeden. V Uhorsku však nákaza zabíjala aj v ďalšom roku. Zomrela asi polovica obyvateľstva krajiny. Napríklad v Trenčíne zo 7844 obyvateľov prežilo len 1071. Vtedy, na Mikuláša 1708, dostala Trnavská Panna Mária na znak vďaky korunku. Viedenský zlatník ju vyrobil z pozláteného striebra a vsadil do nej polodrahokamy. Iný kov ako striebro sa vtedy ani pozlacovať nesmel. Na reverz diela vyryl majster svoju značku, letopočet 1708, šesťšpicové koleso a nadeň monogram ET. Historici sa zhodujú v názore, že ide o začiatočné písmená priezvisk dám z dvoch urodzených rodov, ktoré dali korunku vyhotoviť.“
Opravujeme dejiny
Georgiovi zrazu zasvietili oči. „Ja si však dovolím oponovať. Prvou z dám by mala byť manželka palatína Pavla Esterháziho, druhou samotná svedkyňa slzenia obrazu, vdova po Michalovi Kerekešovi zo Svätého Jura Alžbeta Turóciová. Určite však označuje ET na korunke dve osoby? Meno Alžbeta, Elisabeta, sa po latinsky (ale aj po maďarsky a dokonca aj po česky) začína na E. Písmeno E rozhodne neznamená Esterházi! Manželky v tých časoch nenosili mužovo priezvisko. Ako sa volala palatínova manželka? V tom čase bol ženatý s dcérou grófa Štefana Tököliho, ktorého dedo Sebastián býval vplyvným trnavským obchodníkom. Jej bratom bol slávny vodca protihabsburského povstania Imrich. Žiaľ, pripisuje sa mu aj vypálenie Trnavy. Mladšia sestra sa volala Eva Tököliová. Monogram na korunke môže patriť jej, ale rovnako ako Elisabete Turóciovej.“ Pri jeho posledných slovách sa na displeji prehliadača začali mihať nové obrázky. Zastavili sa až pri orientálne vyzerajúcej dievčine. „Táto maľba je tou rímskou predlohou obrazu Trnavskej Panny Márie,“ povedal Georgius a my sme sa na neho pozreli, či nežartuje. „Ani mňa neuspokojilo toto tradičné konštatovanie. Pred desiatimi rokmi som ponavštevoval asi všetky kostoly v sedmobrežnom kruhu Ríma i zastrčené kláštory Pánu Bohu za chrbtom, na pahorkoch. Napokon som mal šťastie priamo v meste, v bazilike sv. Márie v Aracoeli, kde práve v tom čase prišlo k zaujímavému objavu. V jednej z bočných kaplniek sňali starý oltárny obraz, pod ktorým bola vyše tristo rokov skrytá freska z 13. storočia. Zobrazovala Madonu s dieťaťom. Postavy evanjelistu Jána a Jána Krstiteľa po jej stranách už sčasti zakrývali novšie omietky. Najprv ma upútala taká dôverne známa tvár Panny Márie. Keď som celý výjav zrkadlovo obrátil, bol som si istý, že toto je pôvodná predloha trnavského obrazu aj so zlatým pozadím, ktorý dotvoril maliar na drevenú dosku už podľa vlastnej fantázie.“ Onemení sme pozerali na tú istú tvár, ako pred chvíľou v mariánskej kaplnke.
LACO ŠEBÁK
03. 01. 2011 14:16
