Šatka s odtlačkom Kristovej tváre
Na ulici
Naša skupinka milovníkov histórie Trnavy sa zastavila v Dóme sv. Mikuláša. Fráter Georgius nám mal porozprávať o stavbe i premenách tohto takmer šesťsto rokov starého gotického kostola. Najprv nám rozdal nám grafické listy s vedutou mesta a nápisom Tyrnavia vulgo Dyrna, Superioris Hungariae, Ciuitas et Episcopatus.
Ilustrácia z knihy Jána Zambockého pravdepodobne zobrazuje Lovčickú bránu pred jej neskoršou rozsiahlou rekonštrukciou. Reprofoto: Laco Šebák
Georgius nás poučil, že kolorovaná veduta na ručne vyrobenom papieri s rozmermi asi 50-krát 60 cm pochádza z dielne Holanďana Jana Janszoona. Vytlačil ju v polovici 17. storočia z oveľa staršej predlohy. Janszoon mal šťastie, oženil sa s dcérou svojho majstra, najdôležitejšieho holandského kníhtlačiara a vydavateľa tých čias Juduca Hondia.
Kráľovské dedičstvo
Po svokrovej smrti prišiel k obrovskej zbierke starých medirytín, najmä máp veľkého kartografa Gerarda Mercatora. Okrem toho Janszoon neváhal kopírovať práce konkurentov, napríklad svojho rovnomenného suseda Willema Janszoona, ktorý si pre odlíšenie svojho kníhkupectva na tej istej amsterdamskej ulici neskôr zmenil meno na Willem Blaeu.
„Jan Janszoon vydal postupne osem zväzkov s päťsto medirytinami pohľadov na mestá celého sveta. Medzi nimi bola i táto trnavská - s trojvežovým farským kostolom. Základom pre jeho tlač bolo získanie starších rytín z diela Mestá šíreho sveta od Georga Brauna a Franza Hogenberga, ktoré aktualizoval novými motívmi v popredí a pridaním kartuší. Nepohrdol ani kopírovaním vydavateľov Blaeua a Meriana.“ Mních vzal do rúk jeden z obrázkov, ktoré nám dal pred týždňom ako mikulášsky darček. „Teraz už asi chápete, že nielen autorstvo týchto obrázkov býva často sporné, ale aj ich časové zaradenie. Tento obrázok prisudzujeme Antverpčanovi Georgovi Hoefnagelovi, no mohol sa inšpirovať staršou predlohou.“
Erby na klenáku
S roztvorenou dvojstranou panorámy mesta fráter pokračoval: „Žiaľ, z čias stavby kostola sa nám nezachoval žiadny náčrt, ani z jeho neskorších prestavieb. Mnohé si domýšľame zo stručných zápisov v účtovných knihách. Zatiaľ najstarším obrázkom Trnavy, teda len jej časti pri Lovčickej bráne, je ilustrácia v Pamätiach Eberharda Windeckeho z roku 1443. V ručne písanej a maľovanej kronike historika z Mohuče nechýba ani vtedy čerstvá epocha bojov Žigmunda Luxemburského s husitmi na území dnešného Slovenska. Nemáme však istotu, či si kráľov kronikár na svojich cestách zhotovoval popri zápiskoch aj náčrtky. Obrázok komentovaný vetou Husiti v Trnave pri Bratislave v Uhorsku mohol vzniknúť aj neskôr, v jeho fantázii. Iróniou je, že v čase neúspešného dobývania Trnavy husitmi (1428) stál novovybudovaný Kostol sv. Mikuláša iba sedem rokov. V septembri 1421 bol kráľ Žigmund osobne prítomný v Trnave. Pravdepodobne sa vtedy konala aj slávnostná vysviacka novostavby, ktorá má dodnes na jednom z klenákov štvrtený erb českého a uhorského kráľa.“
Desaťšpicové koleso na uzávere klenby nad chórom. Reprofoto: Laco Šebák
Ako na povel sme vyvrátili hlavy dozadu a hľadali na strope hlavnej lode spomínaný klenák, čiže kameň, uzatvárajúci klenbu. Narátali sme až tri kamenné stĺpiky, z ktorých sa rozbiehali klenbové rebrá. Spomínaný erb bol na strednom uzávere klenby, na východnom bola orlica. Ak by bola čierna, bolo by isté, že ide o erb luxemburského rodu. No bola biela ako na poľskom štátnom znaku. Možno patrila zakladateľovi chrámu a Žigmundovmu svokrovi, uhorskému a poľskému kráľovi Ľudovítovi, ktorý k anjouovským ľaliám, uhorským červeno-bielym pruhom a hornouhorskému dvojkrížu na kopcoch, pripojil aj bielu orlicu. No farebné prekvapenie nás iba čakalo - na klenbovom uzávere nad chórom. Z výšky sa na nás usmievalo nádherné zlaté koleso. Narátali sme na ňom desať špíc. Koleso na trnavskom znaku ich máva od šesť do dvanásť, to by sedelo. No farba štítu je tu červená, čo sa nedá vysvetliť opadaním či vyblednutím farby, ani chybou reštaurátora.
Zambockého odkaz
„Keď zvýši čas a pripomeniete mi to, povieme si o trnavskom znaku viac,“ spozoroval náš zmätok fráter. „Prezradím vám aj to, aké dve písmená mal pôvodne takzvaný veľký mestský znak v spodných výsekoch - ani r, t, ani r, c. No teraz sa vráťme k starým vyobrazeniam mesta, či nám nepomôžu poodhaliť tajomstvo výzoru tohto kostola. Druhým najstarším zatiaľ známym obrázkom Trnavy, ale znova len jej časti, bez pohľadu na tento kostol, je ilustrácia v knižke Emblemata. Kniha latinsky písaných básní Trnavčana Jána Zambockého vyšla prvýkrát v roku 1564 v Antverpách a v ďalších rokoch bola znovu vydávaná aj v iných jazykoch. Medirytina pri jeho básni, v ktorej vyznáva lásku k Trnave, je pre nás tiež dôležitá. Je vysoko pravdepodobné, že jej autor zachytil skutočnú podobu okolia Dolnej brány pred Ferraboscovým prebudovaním hradieb a stavbou barbakanov. Reliéf s dvoma nymfami, držiacimi koleso a šatku s odtlačkom Kristovej tváre, nám prezrádza, ako vznikol trnavský mestský znak. Žiaľ, za hradbami nenájdeme ani siluetu tohto kostola, v tomto čase ešte trojvežového.“ Georgius nakrátko zmĺkol a ešte raz sa pozrel hore na červený erb so zlatým kolesom. Možno mu nemusíme pripomenúť, že nám chcel niečo povedať k nášmu mestskému znaku. Porozprávam nabudúce.
LACO ŠEBÁK
03. 01. 2011 18:16
