Bohatá reč výnimočného erbu

Na ulici

Vysoko nad hlavami návštevníkov Kostola sv. Mikuláša v Trnave sa v červenom erbe jagá zlaté vozové koleso. Ranogotický erb tvorí výzdobu klenbového uzáveru, klenáka, do ktorého sa zbiehajú kamenné rebrá západnej časti chrámovej lode. Stredný klenák zdobí erb Žigmunda Luxemburského, ktorý kostol pred 590 rokmi dokončil. Tretí, s bielou orlicou, patrí zrejme krvi Piastovcov, ktorá kolovala v žilách Žigmundovmu svokrovi a zakladateľovi chrámu Ľudovítovi z Anjou.

Kristov monogram v tvare kolesa na sarkofágu z Konštantinopolu z prelomu 3. a 4. storočia, dnes vo Veľkom paláci v Paríži. Foto: Laco Šebák

Komu však patrí erb s kolesom? Mohučskému arcibiskupovi, ktorý korunoval Žigmunda za českého kráľa a neskôr aj za rímskeho cisára? Patrí Mainzu alebo inému nemeckému mestu, z ktorého prišli stavitelia chrámu? Ide o znak mesta Trnavy v iných farbách, na ktoré sa vďaka stratenému armálesu zabudlo?

Božská farba
Ktovie, kedy sa niekto rozhodol vymaľovať kamenný mestský znak z roku 1544 na nádvorí radnice kvôli Kristovej hlave božskou farbou - modrou. Štíty so symbolom kolesa ako nástrojom mučenia martýrov majú spravidla farbu krvi - červenú. Prečo má naše mesto v znaku koleso a hlavu Krista? Oba hlavné symboly sa často objavovali oddelene, na pečatidlách a zrejme aj na reliéfoch pri mestských bránach, ako naznačuje drevorez v Sambucových Emblematách. No spojené do jedného celku boli už najmenej okolo roku 1270, keď bolo vyhotovené prvé známe typárium mesta.
Symbol kolesa mala vo svojom znaku možno dynastia prvých richtárov Trnavy počnúc Henchom. Symbol hlavy Krista na Veronikinej šatke do mestského znaku pravdepodobne priniesli z krížovej výpravy tu usadení mnísi-rytieri, možno templári. Od johanitov, usadených v miestach neskoršej univerzity, by sa očakával ich patrón sv. Ján Krstiteľ. Zrejme aj pre prítomnosť tohto rádu v Trnave Kristovu hlavu omylom považovali za Krstiteľovu starí aj novší historici, dokonca aj slávny polyhistor Matej Bel. Dnešní bádatelia si zasa môžu klásť otázku, prečo v mestskom znaku nie je sv. Mikuláš. Patrón hlavného kostola alebo jeho atribút býva často zobrazený aj v erbe mesta či obce. No nechajme ďalej hovoriť frátra Georgia, ktorý našu skupinku milovníkov trnavských dejín do dómu priviedol.

Veľká a Malá Sobota
„Patronát mučenice sv. Kataríny a jej kolesa, častejšie zlomeného, nad tunajším farským kostolom je vylúčený,“ začal svoje pútavé rozprávanie mních. „Hoci zmenu patronícia sme zaznamenali aj tu v Trnave: Kostol sv. Heleny bol pôvodne zasvätený sv. Michalovi. Z korešpondencie ostrihomského arcibiskupa Jána Meránskeho a pápeža Inocenta III. sa dozvedáme, že už v roku 1211 bol tento kostol farským a zasväteným sv. Mikulášovi. Trnavu pápež v liste nazýva Scembot, čo je zlatinizované maďarské pomenovanie Soboty. Túto slovenskú osadu, pre Maďarov s nevysloviteľným názvom Trnava (Tŕňava), začali nazývať po potlačenom pohanskom povstaní v Uhorsku v roku 1061 podľa nového dňa konania trhov. Kráľ Belo I. zakázal obchodovanie v kresťanský deň odpočinku v nedeľu. Maďari Trnavu dodnes nazývajú Nagyszombat. A viete, kde je Malá Sobota? Tou bolo Sobotište.“

Dvojnásobne zašifrovaný Ježiš: najprv jeho meno do tvaru ryby, potom slovo ryba do kolesa (nález v Efeze). Foto: Laco Šebák

Koleso ako kormidlo
Muž v hnedom habite znovu trochu odbočil od témy, no ani sme sa nenazdali a nadviazal na minulú prednášku.
„V časoch Bela I. však o mestských znakoch nemali Európania ani potuchy. No rôzne symboly ako rozlišovacie znaky začali používať už onedlho pri oslobodzovaní Božieho hrobu do brnenia od hlavy po päty odetí rytieri. V Carihrade alebo Jeruzaleme sa isto stretli aj s kolesom, symbolom raných kresťanov. Koleso v podobe kormidla je dokonca jedným z menej známych atribútov sv. Mikuláša. Jedna z maloázijských legiend rozpráva o bezradných rybároch na rozbúrenom mori. Pri ich kormidle sa zrazu zjavil muž a loď bezpečne doviedol do prístavu. Vzápätí zmizol. Až pri ďakovnej modlitbe v miestnom kostole spoznali na oltárnom obraze tvár neznámeho záchrancu - sv. Mikuláša. Vyrezávané lúče či spice kolesa na najstaršej mestskej pečati tiež pripomínajú viac kormidlo, ako vozové koleso. V erboch sú často zobrazované aj mlynské kolesá, priamo v meste boli najmenej dva mlyny a viaceré v blízkom okolí.“

Tajné meno
„Šesťspicové koleso je však aj ranokresťanským symbolom Krista,“ pokračoval mních. „Iste poznáte veľké P prekrížené veľkým X. Ide o grécke písmená chí a ró - skratku Ježišovho mena Christos. Tento Kristov monogram uprostred vavrínového venca víťaza nad satanom pripomína vozové koleso. Koleso ako tajné meno Ježiša používali podobne ako rybu už prenasledovaní kresťania. V gréckom názve ryby ICHTHYS je zakódovaný Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ. Rovnaký nápis z ranokresťanského obdobia na odkrytých ruinách v tureckom Efeze prezrádza, že z tých istých gréckych písmen sa dá poskladať osemlúčové vozové koleso. No my sa pozrime na našu najstaršiu pečať. Na starých byzantských ikonách, ktoré si priniesli z výprav aj rytieri-mnísi, je Ježiš označený písmenami IC XC. Čiarky alebo vlnky nad dvojicami písmen hovoria, že ide o skratku mena Jésús Chriostos. Pre písmeno I a J bol rovnaký znak - I. Skratku tvoria počiatočné a koncové písmená. No my poznáme aj skratku iba z počiatočných písmen Ježiša krista - I a X. Ich zlúčením v kruhu vznikne šesťspicové koleso, presne také, aké je v prvom známom znaku Trnavy. Písmená I a X boli zrejme na niektorých mestských znakoch použité aj v spodných výsekoch kolesa. Na spomínanom znaku na radnici je písmeno I dobre viditeľné, s X, teda gréckym chí, je to už horšie. Možno ani sám umelec nevedel, aký znak to z miniatúrnej predlohy prenáša do kameňa.“
Pokračovanie nabudúce
 

LACO ŠEBÁK

03. 01. 2011 18:51