Chalani pestrí ako pastelky

Rozhovory

Diváci im posielali množstvá smsiek, fanúšičky nadšene jačali a Lucie Bílá im vyznala lásku. Aj také boli predchádzajúce kolá talentovej šou Česko Slovensko má talent pre chalanov z tanečnej skupiny The Pastels. O pár dní ich uvidíme vo finále tejto súťaže. Kto videl ich vystúpenia vie, že majú dobré šance zvíťaziť.

Na finále Česko Slovensko má talent v plnej kráse: Zľava: Sako, Lego, Dano, Marow, Janko, Tony, Ondrej. Foto: Michal Hlavatovič

So siedmimi chalanmi sa robí rozhovor len veľmi ťažko. Prekrikujú sa jeden cez druhého, podpichujú sa, vtipkujú. Musíte sa smiať spolu s nimi a po celý čas neviete, čomu veriť a čomu nie. Zapamätať si, ktorý je ktorý tiež chvíľu trvalo. Všetci majú od 19 do 26 rokov, dobre vyzerajú a ešte lepšie tancujú. Bratia Dano a Ondro Antálekovci pochádzajú zo Senice, Sako a Janko žijú v Bratislave a trojlístok Lego, Marow a Tony dochádza z Trnavy. Chalanov sme navštívili na ich skúške v bratislavskom Istropolise.

Poviete nám niečo o sebe?
Sako: Sme spolu už dva roky, stretli sme sa vo viacerých projektoch, ako napríklad muzikál Príbeh ulice a aktuálne Boyband. Dali sme sa dokopy, lebo sme si sadli. Každý z nás tancuje iný štýl. Traja reprezentujú b-boying, teda breakdance, traja LA a Freestyle hip-hop a Janko sa venuje modernému súčasnému tancu. Ale poznali sme sa už predtým, z rôznych battlov a súťaží.

To, že ste sa dali dokopy teda nebola náhoda?
Lego: To bol skôr osud, životný omyl. (Smiech.) Takáto zostava sa ani nedá zoskupiť náhodou. Každý sme iný a vypracovali sme sa samostatne.

Je ťažké vytvoriť niečo jednotné, keď ste každý iný?
Lego: Myslím, že sa dosť dopĺňame. Na tréningoch každý prispeje niečím svojím a dáme to dokopy.
Ondro: Skôr je výhoda, že každý robí niečo iné. Dá sa do toho dať viac žánrov hudby, môžeme ich obmieňať a šou je potom pestrejšia. Základom je hip-hopová hudba, ale zase nie sme ortodoxní hip-hoperi.

Rozhovor vznikol ešte pred finále. Chalani síce nakoniec nevyhrali, ale publikum svojou šou rozhodne nesklamali. Foto: Katarína Rosinová

Ako často trénujete?
Lego: V priemere asi štyrikrát do týždňa po tri hodiny. Niekedy viac, niekedy menej.

Nemáte ponorkovú chorobu?
Ondro: Nie je to až také, že keď sa ráno zobudím, vidím vedľa seba ďalších šesť hláv. Nie sme stále spolu, ani spolu nebývame. Každý má individuálne záujmy, ktorým sa venuje a keď sa stretneme, sme strašne šťastní.
Sako: Ale stretávame sa aj mimo tréningov, chodíme do klubov, na spoločenské akcie, na pivo alebo sa zregenerovať do wellnessu.

Na pódiu pôsobíte, ako by ste boli z gumy. Okrem pohybu a tréningov sa pripravujete aj inak?
Lego: Jasné. Každé ráno, keď je ešte rosa, sedíme v Trnave na hradbách nahí a meditujeme.
Ondro: Ja meditujem tak, že si vymývam hlavu na Facebooku.

Čo napríklad jete?
Ondro: Tony, ten jedáva len ryžu. (Smiech.) Ja mám teraz doma chladničku plnú segedínu.
Dano: Ja som celiatik, takže žiadna múka.
Marow: Domáca strava je najlepšia. Zabíjačka, McDonald a podobne.

Čím sa živíte?
Sako: Vačšina z nás študuje.
Ondrej: Väčšina z nás neštuduje.
Marow: Pol na pol. Tri a pol študuje. (Smiech.) Ale vážne. A my, čo neštudujeme sa živíme tancom.
Sako: A my sa neživíme?? Všetci sa živíme prevažne tancom - predstaveniami. Niektorí aj vyučujú tanec tam, odkiaľ pochádzajú.

To, že ste siedmi vám vyhovuje? Je to také magické číslo.
Ondro: Predtým, ako sme sa dali dokopy som volal veštkyni. Tá mi povedala, že sedmička je brutálne číslo na to, čo robíme. Boli sme traja, tak sme zháňali ešte ďalších štyroch.
Lego: Vlastne aj Snehulienka mala sedem trpaslíkov. Beckham nosil sedmičku. Na sedmičke dokonca bývam. Vyhovuje nám to.

Už ste slávni, spoznávajú vás ľudia na ulici?
Dano: Prejavuje sa to hlavne na Facebooku a v podnikoch si s nami občas chcú baby pripiť. Už sme boli aj v niekoľkých médiách. Napríklad jedny noviny Ondra premenovali na Dominika.

Ak nevyhrajú v lotérii budú sa živiť tancom. Foto: Michal Hlavatovič

Lego, prečo vy traja nie ste v Trnave ale chodíte do Bratislavy?
Lego: Asi preto, že v Trnave sa nič také nedeje.
Marow: Ale my tam sme. Učíme tam. Viac príležitostí je však v Bratislave. Kto chce dosiahnuť ešte viac, musí ísť do Prahy, potom do New Yorku a odtiaľ už len na Mars. (Smiech.)

Takže chcete sa presadiť po súťaži aj v zahraničí?
Ondro: To nevieme, ale pokiaľ nevyhráme v lotérii, určite sa chceme živiť tancom.

V doterajších kolách ste predviedli skvelú šou, predstavili ste sa v čiernobielych aj farebných kostýmoch. Čo chystáte do finále?
Sako: Budeme nahí terminátori.

Viete mi k tomu povedať niečo bližšie?
Ondro: Myslím, že nahí je dosť konkrétne. (Smiech.) Veď kým sa dostaneme na rad, bude po 22.00.

Neverím. Ja to tam napíšem, a čitatelia sa budú sťažovať, že ste ich oklamali.
Ondro: Napíš. (Smiech.)

Ako odhadujete svoje šance na víťazstvo?
Sako: Neodhadujeme. Dáme zo seba maximum. Skúsime sa predviesť a uvidíme, čo to dá.

03. 01. 2011 22:14