Trnavský Travolta nestarne

Príbehy

Nie je jedinou postavičkou, ktorá tvorí kolorit Trnavy. Nad ostatnými však vyniká. Pozná ho každý. Veď len na Facebooku má niekoľko fanúšikovských skupín, pričom jedna z nich má takmer päťtisíc členov.

Vila Travoltu v Trnave pozná každý. Foto: Vladimír Kampf

Keď som s ním chcela urobiť rozhovor, obehala som zopár podnikov v Trnave, kde zvykne vypomáhať, teda pardon, ktorých je prevádzkarom. Túlala som sa po meste, snažila som sa ho stretnúť náhodou. No neúspešne. Po pár dňoch sa celkom nečakane zjavil vedľa mňa a oslovil ma svojím typickým: „Prosím ťa, môžem sa ťa niečo opýtať? Nevieš koľko je hodín?“ Taký je Vilo Travolta.

Casanova
Vilovi Danišovi prezývka Travolta prischla zrejme pre jeho hudobné počiny. Pieseň Samu labu (Summer loving) bola jedna z tých, ktoré kedysi hrával a spieval často. „Nevadí mi, že mi tak hovoria,“ usmieva sa Vilo a nezabudne dodať, že on je krajší ako originál John Travolta z Pomády. „Kedysi bol štíhly, ako ja teraz, ale už stlstol. A starý je, však už mu ide na šesťdesiat. Ale účes máme stále rovnaký.“

Mal už veľa frajeriek, no stále nenašiel tú pravú. Foto: Katarína Palšovičová

Vilko je neúnavný, no nie veľmi úspešný, lovec žien. Oslovuje ich vždy a všade. Nezáleží mu na veku a ani na vzhľade. „Páčia sa mi blondínky aj brunetky. Hlavne, aby sme navzájom dobre vychádzali.“ Niektoré ho ignorujú, iné sa nad jeho pozvaním na kávu pousmejú, alebo ho niekam pošlú. Vtedy sa nahnevá a nadáva im, že sú namyslené. Hodinky zo zásady nenosí, aby mohol nadviazať rozhovor. „Občas mi to vychádza,“ chváli sa Vilo, ktorý je momentálne single. „Od sedemnástich som mal veľa frajeriek, asi sedem,“ počíta. „Teraz mám všelijaké, ale ešte to nie je ono. Čakám na tú pravú.“ Vážnych známostí nemal veľa. „Monika otehotnela s druhým, potom mi chceli otcovstvo prišiť. Majku som chodil čakávať vždy o siedmej, alebo ona chodila za mnou na Trojičné. Ale to už bolo dávno. Rozpadlo sa to kvôli bytu, sťahovali sa na Zátvor. Už má druhého, voľajakého Jara.“ Inú mu zase prešlo auto. „Pred štyrmi rokmi na Nitrianskej. Ale tam nemala čo hľadať, tam chodia len také skúsenejšie baby, čo si chcú zarobiť. Neviem, či taká bola aj ona, to mi nepovedala. Ale začala piť, krabicové víno. Ušla mi, keď som zaspal.“

Oženiť sa a vydať CD, to je Vilkov sen. Foto: Katarína Palšovičová

Jediný slušný
Vilo Daniš býva v byte na Linčianskej len s mamou. Otec mu zomrel a súrodenci žijú každý inde. „Najskôr sme bývali na Kapitulskej, potom na Pekárskej za poštou a nakoniec v dome na Hviezdoslavovej ulici, oproti Uršulínkam,“ spomína. Dom je dnes opustený, schátraný a mesto sa ho snaží predať. Doma trávi veľa času. „Niekedy celý deň ležím na posteli a kukám telku, alebo počúvam magič.“ Inokedy sa zase hneď ráno ide prejsť a obíde zopár reštaurácií a krčiem v Trnave. Pozná všetkých majiteľov, pomôže, čo treba. Robí to už roky. Niektoré podniky sa zmenili, zanikli, a pribudli iné. Len „prevádzkar“ ostal. „Upratujem, zametám, vynášam smeti. Dostanem za to päťdesiat centov alebo viac. Za deň si tak zarobím aj päť eur,“ chváli sa. Inak žije zo sociálky. Inú robotu vraj nájde ťažko a na aktivačné práce sa mu nechce. „Mama je s tým nespokojná, lebo všetko niečo stojí, aj ten byt, aj jedlo. Ale je rada, že ja som jediný slušný v rodine. Ja som ako biely, ani po rómsky dobre neviem. Bratia aj sestra boli v kriminále. Najstarší brat vykrádal trezory, mladší má na konte lúpež. Aj sestra bola zavretá, za podvod,“ hovorí Vilo. „Ja by som nikdy nič neukradol. Nechcem ísť do basy. Raz sa tam človek dostane a koniec. Ani na vojne som nebol. Ja na to nie som,“ hovorí Vilo a nezabudne dodať svoju typickú hlášku, ktorou balí dievčatá. „Ja som slušný chalan, nepijem, nefajčím...“ Na to mu však nikto neskočí. „Možno pohár vínka si dám alebo jedno pivo,“ spomenie si po mojom nedôverčivom pohľade. Ale fajčiť, to nie, to nie je dobré. Chcem mať dobré hlasivky. Ani Gott nefajčí, a to je iný umelec.“ A čo drogy? „Fuj, ani za svet. Neviem, čo to je, ale nechcel by som to.“ Toľkej bezúhonnosti je až ťažké uveriť. „Vilko pije. A fajčí len vtedy, keď je opitý,“ uvádza na pravú mieru čašník z reštaurácie, kam chodí Travolta upratovať.

Gitara, na ktorej hrá svoje hity. V poradí už štvrtá. Foto: Katarína Rosinová

Večne mladý
Trnavský Travolta sa narodil 18. septembra 1970, má už teda 40. Málokto by mu však hádal viac, ako tridsať. Hoci už vyzerá spustnutejšie ako kedysi, stále má čierne vlasy a takmer žiadne vrásky. „Nikto mi nechce veriť, že už mám toľko. Asi je to preto, že sa šetrím. Inak jedávam normálne jedlá, kupujem si aj syry, niekedy domáce klobásky. Moje najobľúbenejšie jedlo sú bryndzové halušky, to si uvarím aj sám. Musím vedieť variť, čo keď raz mamy nebude?“ rozpráva. „Raz už som dával rozhovor jednému novinárovi, dal mi za to päťdesiat korún a pivo, ale veru aj viac som z neho mohol vytiahnuť, aj tri kilečká. Vtedy som mu všeličo narozprával, aj to, že sa chcem dožiť 120 rokov. A veruže chcem! Len ako vás potom spoznám, keď vy budete starí, a ja nie,“ pozrie so smiechom na mňa a fotografa. Takmer celý svoj život prežil v Trnave. Po základnej škole, ktorú absolvoval na Hollého ulici, išiel s otcom brigádovať do Prahy. Páčilo sa mu tam. „V Prahe som mal inakší život, iné diskotéky a zábavy. Poznal som to tam lepšie ako Trnavu. Kedysi som veľa cestoval. Keď som mal trinásť, chodil som vlakom do Smoleníc, do Bohdanoviec. Načierno. To bolo super,“ pochvaľuje si.

Najväčšia celebrita
Podľa jednej zo skupín Vilových prívržencov na Facebooku je najväčšou trnavskou celebritou. Preslávil sa svojimi cover-verziami známych hitov od Queenu, Elánu, Robbieho Williamsa či Rihanny. Hrá ich na rozladenej, starej gitare. „To už mám asi štvrtú, doteraz mi každú ukradli, alebo som ich stratil. Musím si na ňu dávať pozor,“ posťažuje sa. K vlastnej melódii si vymýšľa aj vlastné slová, po anglicky totiž, ako sám hovorí, vie iba trošičku. Hit I want to break free od Queenu, v jeho podaní Aj voču bek kvin, obletel na Youtube celú Trnavu, a možno celý svet. Nemá problém prísť na hocijakú párty, vyjsť na pódium a „koncertovať“. Potrpí si aj na imidž. Oblečenie si kupuje v katolíckej jednote. „Aj tieto tenisky sú odtiaľ, fajnové, že?“ chváli sa. „Ešte by som chcel kožené gate. Jedny som už mal, ale mama mi ich asi vyhodila. Škoda, dobré boli.“

K svojim piesňam si vymýšľa melódiu i slová. Foto: Katarína Rosinová

Vilo dodnes ľutuje, že sa ešte neprihlásil do Superstar alebo niektorej z talentových show. „Zase som to nestihol. Ešte to bude? Už to nemôžem prepásť,“ povzdychne si. Program aspoň pozerá v televízii. Čo si od účasti v takejto show sľubuje? „Chcel by som byť ideálny, populárny a nahrať cedéčko. Keby som vyhral peniaze, odložím si ich, keď sa raz ožením. Ak si ma teda nejaká zoberie,“ smeje sa. „To je môj sen – vydať CD a oženiť sa. Deti ani veľmi nechcem, keď tak, jedno by stačilo. Sú s nimi len starosti, treba ich živiť...“ Sám najradšej počúva diskohity, ale aj ľudovky a jazz. Je jeden z mála, kto stále uprednostňuje kazety pred CD-čkami. S raperom Torulom už nahral jednu skladbu, spieva v nej refrén a objektívne treba povedať, že je dobrá. „O dva týždne ideme nahrávať ďalší klip,“ dozvedám sa. Či je to pravda, to vie len sám Vilo.

„A priveď nejaké kamošky. Alebo mi prines svoju fotku, dobre?“ lúčil sa so mnou po rozhovore. Áno, Vilo je možno „jednoduchší“ a vie byť dotieravý, niekedy aj zlý. Ale pri kávičke, keď oproti nám sedel čistý, vyčesaný, pekne oblečený a najmä triezvy som zistila, že v hlave to má relatívne v poriadku. Dokonca aj tá jeho hra na gitare sa mi páčila. Hoci od spomínaného novinára chce dodnes peniaze za rozhovor, ktorý mu poskytol pred desiatimi rokmi, od nás si nevypýtal nič. „Dáš si?“ ponúkla som mu automaticky cigaretu, keď sme vyšli na terasu. Začudovane sa na mňa pozrel: „Nie, veď ja nefajčím.“
 

07. 01. 2011 12:23