The Downhill hrajú hore kopcom
Rozhovory
Pred pár rokmi boli školskou kapelou, ktorú poznalo zopár ľudí. Dnes vedia, aké to je hrať na hlavnom pódiu najväčšieho rockového festivalu u nás, nahrávajú album a ich skladba bude kľúčovou na soundtracku k novému filmu Niara. O trnavských The Downhill zrejme ešte budeme počuť.
"Mrzí nás, že v Trnave nemôžeme hrať častejšie," odkazujú The Downhill fanúšičkám. Zľava: Adam, Bobo, Peter, Vlado, Eddie
„Sedíme si hudobne aj ľudsky,“ zhodujú sa s úsmevom štyria vysokoškoláci a jeden stredoškolák, ktorí muzike venujú všetok voľný čas. Spevák Vlado Kucharovič, gitaristi Adam Cisár a Marián Radošovský, alias Eddie, basgitarista Bobo Suchoň a bubeník Peter Mikušek si v novom roku najviac želajú, aby boli opäť o krôčik bližšie k svojmu snu. Chcú sa hudbou živiť.
Začínali ste v roku 2006 na trnavskom gymnáziu. Ako ste sa odvtedy zmenili?
Adam: Vladko vystriedal štyri farby ofín.
Vlado: No ja som pôvodne blondiak, ale to sa mi nepáči, lebo vyzerám ako cukrík. K našej hudbe sa to nehodí. Vlasy si farbím načierno a mal som už čiernu, červenú, modrú, zelenú aj bielu ofinu.
Eddie: Ja som mal zase ružovú. Už sme mali na hlave všeličo.
Vlado: A čo sa týka hudby, najprv sme hrali rýdzo slovenský pop-rock, niečo podobné ako Elán, len s horším spevom a nástrojmi. Až keď prišiel nový bubeník Peťo, začali sme hrať to, čo naozaj hrať chceme. Takže nový Downhill sa datuje od októbra 2009.
Čo teda hráte?
Vlado: Dalo by sa to zaradiť ako nu-rock, čiže rock s novými prvkami, ale ani čert nevie s akými. Hráme predovšetkým vlastné veci, ale na koncertoch aj prebraté, aby sa ľudia ešte viac bavili. Naším spoločným hudobným vzorom je skupina Alterbridge.
Prečo Downhill?
Vlado: Nie je to nič prudko ideové a už sme ten názov chceli párkrát zmeniť, ale fanúšikovia sú naňho zvyknutí. Ten názov vznikol v podstate tak, že bývalý bubeník pozeral noviny a zbadal tam Downhill. Znelo to dobre a keďže sme vtedy mali skúšobňu v základnej škole V jame, ktorá je pod kopcom, tak sa nám to hodilo. Má však jedno opodstatnenie: Downhill znamená dolu kopcom, a my sa snažíme ísť tým kopcom hore.
Peťo, tvoj otec je známy country spevák Allan Mikušek. Čo vy ostatní, tiež pochádzate z hudobníckych rodín?
Eddie: Ja som čierna ovca, v našej rodine nemá nikto hudobný talent. Dedko hrával v dychovke, ale všetko im tam kazil, aspoň tak hovorí babka.
Adam: Môj tato trúbil a spieval.
Vlado: Naši boli obidvaja hudobníci, mama speváčka a otec gitarista. Pôsobili spolu v jednej skupine.
Bobo: Môj dedko hral na organe, harmonike a husliach.
Vlado: Ale veď ty máš z nás najslávnejšieho hudobného predka.
Bobo: No... Vraj hudobný skladateľ Eugen Suchoň bol nejaký môj vzdialený príbuzný.
Tento rok bol pre vašu ďalšiu dráhu dôležitý...
Vlado: Na Slávikovi sme skončili v kategórii skupina roka 29. a za nami bolo ešte 21 kapiel. Oproti minulému roku sme poskočili o sedemnásť priečok. A objav roka nám ušiel tesne, o trinásť priečok. :) Viac nás teší, že sme vyhrali v celoslovenskej súťaži amatérskych skupín FAMAT 2010 a mohli sme tak vystúpiť na hlavnom pódiu festivalu Topfest. Bolo to jednoducho super.
Aký to bol pocit hrať na tom istom pódiu ako hlavné hviezdy festivalu Status Quo?
Vlado: Zvláštny. Prišli sme tam ako ťuťkovia. Bola tam chladnička s nápojmi a báli sme sa ju otvoriť, lebo sme nevedeli, či je to pre nás.
Eddie: Boli sme šokovaní z absolútne profesionálneho prístupu. Preniesli nám nástroje a techniku, nazvučili nás. Všetci sa tam o nás starali a nemuseli sme ani pohnúť prstom. Dalo by sa na to zvyknúť.
Posunulo vás to nejako?
Eddie: Od Topfestu sa to rozbehlo s klubovými koncertmi po slovenských mestách. Koncertujeme každý víkend, ale teraz si dávame pauzu, aby sme dorobili, čo treba. Pripravujeme album – EP s piatimi skladbami, ktoré by malo vyjsť na jar. Potom by sme chceli rozbehnúť šnúru.
Vlado: Zatiaľ to vyzerá sľubne, uvidíme. Naša skladba Fever sa tiež objaví na soundtracku k prvému slovenskému sci-fi filmu Niara. Tvorcovia filmu si túto skladbu vybrali z nášho repertoáru a natáčajú nám k nej aj klip. Uvidíme, ako to pôjde, ale rozhodne by sme sa v budúcnosti chceli živiť hudbou.
Čo fanúšičky, kto ich má najviac?
Všetci okrem Adama: Adam!
Vlado: No, všetci máme nejaké fanúšičky, ale on ich má najviac. Mimochodom, všetky pozdravujeme. Čaute baby!
Eddie: Fanúšičky sú super, ale, na druhej strane, keď nás pochvália, je to trochu nedôveryhodné. Nechcem, aby to vyznelo hlúpo, ale viac si ceníme pochvalu od nejakého skúsenejšieho hudobníka.
Majú dievčatá šancu, alebo ste všetci šťastne zadaní?
Vlado: Traja z nás majú frajerky, Peter a Eddie sú voľní.
Eddie: Napíš, že sme všetci nezadaní, to je dôležité pre našu kariéru. :D
Na to, že ste trnavská skupina, doma koncertujete veľmi málo. Prečo?
Vlado: Trnava je mesto, ktoré nemá žiadnu kultúru, žiaden hudobný klub. Teda, jeden tu je, ale v ňom je hrozný zvuk. Strašne nás mrzí, že sme kapela z Trnavy, ktorá hrá všade inde, len nie v Trnave, hoci práve tu máme najväčšiu fanúšikovskú základňu. Aj najbližší koncert máme v Nitre, 6. januára.
08. 01. 2011 15:54
