Zviechajú sa po knokaute

Softbal

Športoviská v areáli Materiálovotechnologickej fakulty v Trnave na Prednádraží patria k ohrozeným druhom. Škola plánuje v budúcnosti na pozemkoch výstavbu. Ako prvý musel buldozérom ustúpiť softbalový klub. Kto a kedy bude ďalší? Aj na tieto témy sme hovorili s Igorom Baranovičom, prezidentom klubu Panthers Trnava.

"Nové ihrisko bude mať špičkové parametre," tvrdí Igor Baranovič. Foto: Ján Král

Keď sa pozriete na bývalé softbalové ihrisko, kde je v plnom prúde výstavba budov, čo to s vami robí?
- Smejeme sa na tom a kolegom z Bratislavy tvrdíme, že tam staviame softbalovú telocvičňu... Nerobí to so mnou už nič. Neobzerám sa do minulosti, skôr ma zaujíma naše nové ihrisko. Rastie a tlačí nás dopredu. Čo sa stalo, sa stalo. Je to asi prirodzený vývoj. Len, ako som už niekoľkokrát povedal, spôsob, akým sa veci hýbali, mi zobral niekoľko rokov zo života. Mrzí ma, že rovnako ako naše, dopadne aj bejzbalové ihrisko. Šuškanda o výstavbe kongresovej haly sa stupňuje. Aj my tým pádom prídeme o druhé softbalové ihrisko, ktoré leží na bejzbalovom. Sen o tom, že budeme môcť zorganizovať v Trnave majstrovstvá Európy sa rozplýva. Vybudujeme síce špičkové ihrisko na Základnej škole na Bottovej ulici, no chýbať nám bude druhé.

V akom štádiu je výstavba nového softbalového ihriska?
- Zasadili sme trávnik, máme antuku na posledný finálový koberec. Postavili sme hrubé stavby budov, chýba nám ešte oplotenie. Rátali sme s tým, že na jeseň bude ihrisko využiteľné a odohrá sa na ňom v rámci slávnostného otvorenia finále ligy. Brzdí nás však nepriaznivé počasie. Najprv pršalo, potom prišli obrovské suchá a nevychádzal nám trávnik. Vyzerá to teda, že tento rok si na ihrisku nezahráme. Verím však, že od budúcej sezóny sa dá trávnik tak dokopy, že bude areál naplno využiteľný. Dovtedy chceme dokončiť aj ďalšie úpravy.

Koľko financií zhltne výstavba novej hracej plochy?
- Vložili sme do toho už zhruba 70 000 eur. Ďalšie investície závisia od ochoty sponzorov. Keď však vidia, že už máme niečo vybudované a dali sme do toho maximum vlastných síl, sú ústretovejší. Predpokladám, že keď by sme získali ešte 50 000 eur, vybudovali by sme areál do veľmi solídnej podoby. To by stačilo na jeho kvalitnú prevádzku. Ak by sme organizovali veľké podujatie, museli by sme dobudovať aj ďalšie detaily, na ktorých trvá Európska asociácia ako ozvučenie, elektronickú tabuľu, zavedenie internetu, atď. Počas zimy sa chceme venovať dobudovaniu sociálnej budovy, kde sa spravia rozvody vody, elektriky, šatne a podobne. Chýba nám oficiálny vstup na ihrisko. Mesto pripravuje chodník, ktorý prepojí Bottovu a Botanickú ulicu. S chodníkom vznikne aj čiastočné oplotenie areálu.
 

"Tu kedysi stálo naše ihrisko," ukazuje bývalý správca areálu Jozef Prodaj. Foto: Ján Král

Hráčky zatiaľ trénujú na bejzbalovom ihrisku?
- Angels nás zatiaľ trpia, musím im poďakovať, že kvôli nám stlačili tréningové jednotky. Ak majú okná medzi tréningmi, vsúvame sa tam. Je to ale totálne minimum, namiesto troch tréningov týždenne máme jeden. Tlačíme sa na malom kúsku a všetky zápasy hrávame vonku.

Poznačili udalosti s ihriskom nejako záujem o softbal medzi hráčkami?
- Únik hráčok zatiaľ neregistrujeme. Požiadavky na hosťovanie sú bežné. V detských kategóriách býva najväčší pohyb. Trénerka žiackej kategórie však uvažuje, či o rok nespravíme až dve žiacke družstvá, taký máme záujem detí. Nálada medzi juniorkami a ženami však klesá. Čoraz viac ich mrzí, že sme sa museli vzdať pohárových vystúpení v zahraničí. Po reprezentačných zápasoch nastalo vákuum, ktoré v minulosti vypĺňali klubové povinnosti v Pohári európskych majstrov. Teraz nepocestujú nikam, pretože sme rozhodli, že finančné prostriedky investujeme prednostne do ihriska. Ako mínus badám na dievčatách, že naštvanosť z núteného odchodu z ihriska a nadšenie, že si vybudujeme vlastné, akoby postupne upadali. Ľuďom v klube postupne akoby dochádzal dych z toho všetkého. Zatiaľ je to len o práci, brigádach. Momentálne to zostáva, dá sa povedať, na dvoch ľuďoch. Na mne a správcovi areálu, aby sme dotiahli veci. Predpokladám však, že keď bude ihrisko hotové, entuziazmus sa nanovo naštartuje.

S fakultou sa vraj ešte naťahujete ohľadne klubovne...
- Je to vec, ktorú už nekomentujeme. Raz sa k nám dostane vyjadrenie fakulty také, raz onaké. Všetko je akési zahmlené. Nič oficiálne. Nevieme, čo si o tom máme myslieť. Mám pocit, že my ako klub, nie sme pre nich partnerom na solídne rokovania. Môžeme použiť akékoľvek slová, vedenie fakulty si to vysvetlí tak, že tvrdíme, že nie sú korektný partner. Doteraz bunky nemáme. Sú našim majetkom, ale fakulta si ich dala do inventára. Spravili sme však ústretový krok. Pre potreby stavebnej firmy sme vyčistili jednu miestnosť. Naše dievčatá priestory využívajú ako šatňu a na toalety. Stalo sa nám však aj to, že nás tam nechceli pustiť, pretože ide o stavenisko. Patová situácia. Písali sme, mailovali sme, žiadali oficiálne stretnutia. Nič... Čakáme, čo príde oficiálne, či nám fakulta bunky vráti. V tomto štádiu sme podnikli všetky kroky, aby nás akékoľvek rozhodnutie druhej strany neblokovalo. Zháňali sme financie, aby sme postavili novú sociálnu budovu.

Tvrdíte, že bejzbalisti môžu mať podobný problém ako softbalistky už onedlho...
- Mali prísľub, že desať rokov ešte môžu v areáli zostať. Ak však fakulte prídu peniaze z fondov skôr, začne sa podľa mňa s výstavbou. Bodaj by som sa mýlil a išlo len o šumy. Vyzerá to, že z celého ansáblu, ktorý sa hýbe okolo športov, asi len ja pozerám na situáciu triezvo. Veľmi ma osud športov mrzí. Takmer tri desaťročia sme niečo budovali. Na ihriskách fakulty vzniklo centrum športového diania s dobrými výsledkami. Na druhej strane rešpektujem rozhodnutie fakulty. Každý majiteľ pozemku sa snaží o jeho zveľadenie. Ak mám veľký pozemok, je normálne, že nebudem stavať na iných pozemkoch, ktoré by som musel kúpiť alebo si prenajať. Je to fakultná pôda a mali by na nej stáť veci, ktoré ju prezentujú. To mi je úplne jasné.

Ale...
- Ide o princíp. Keby športoviská boli na fakulte mesiace, dva, či päť rokov, nič nepoviem. Ale sú tam tridsať rokov! Tie športy tam majú zapustené hlboké korene. A tie nemôžete zo dňa na deň vytrhnúť. Musí sa postupne nájsť iné riešenie. To je však poloha, do ktorej sa nevie vžiť fakulta. Plánovali výstavbu, mohli zavčasu vyvolať stretnutie, kde by sa určil spoločný postup a hľadali riešenia. Dekan Moravčík tvrdí, že fakulta tu nie je na to, aby suplovala úlohy mesta z pohľadu poskytovania športovísk. V tomto mu dávam v 90 percentách za pravdu. Radnica by mala mať v prvom rade záujem, aby športoviská vznikali na pozemkoch mesta a reprezentovali ho. Každá samospráva má ale teraz problémy finančného charakteru. Vyrukovať s projektom výstavby veľkého športového areálu je odvážne, keď vieme, že v Trnave je nutné riešiť množstvo iných priorít. Vždy sme však išli do toho s tým, že peniaze si zoženieme. Stačí len miesto a veľmi dobre uzavretá dohoda. Tak ako to bolo v prípade areálu na základnej škole.
 

Neobávate sa, že ak Prednádražie príde o športoviská, ktoré poskytujú aktívne využitie voľného času stovkám mladých ľudí, odzrkadlí sa na to spoločenskom stave sídliska?
- Veľkým fenoménom, ktorého sme sa obávali hneď ako sme dostali výpoveď, bude správanie mladých. Roky boli naučení prejsť pár metrov cez cestu a boli na športovisku. Trávili tam celé dni, vedeli, že tam vždy stretnú niekoho z komunity. Rodičia mali istotu. Teraz, keď sa športoviská rozdrobia, budú chodiť až na Sláviu? Okrem toho, príde k odlúčeniu bejzbalu a softbalu. Sú to špecifické športy, ktoré prežívajú v symbióze. V mestách, kde funguje len jeden z nich, kluby levitujú. Aj teraz si pomáhame navzájom. Už som dokonca začul otázky, či bejzbalistom pomôžeme, keď nastane problém s ihriskom na ich strane. Samozrejme, že podáme pomocnú ruku!

Údajne sa uvažovalo o vytvorení bejzbalovo – softbalového centra v areáli Slávie za futbalovými ihriskami pri Cukrovej ulici. Pohlo sa niečo dopredu, alebo zostalo iba pri úvahách?
- Keď sme prišli o ihrisko, oslovili sme bejzbalistov, či pôjdeme do spoločného projektu na Slávii. Keďže však mali prísľub, že desať rokov sa na ich ihrisko nesiahne a čakalo ich organizovanie majstrovstiev Európy juniorov, zdalo sa pre chýbajúce kapacity a nutné investície nové ihrisko nereálne.
Požiadali sme radnicu, či nám neposkytne územie, kde by sme mohli stavať. Popritom sme hovorili so školami, že by sme v ich areáli chceli spraviť ihrisko. Požehnanie sme dostali na Základnej škole na Bottovej ulici. Počul som prednedávnom, že mesto uvažuje, že by vyčlenilo pre bejzbalistov priestory vedľa kynologického klubu. Asi sú pripravené zádne vrátka. Nebránime sa tomu, že ak dokončíme naše ihrisko, budeme sa podieľať na výstavbe na Slávii. To však už budú stavať bejzbalisti a my na ňom budeme participovať. Predpokladáme, že zahrnie aj malé softbalové ihrisko.
 

Rekonštrukciu realizujú svojpomocne. Foto: Ján Král

Rodisko talentov
Trnaský softbal zaznamenal v minulosti významné úspechy. Niektoré hráčky to dokonca dotiahli aj do zahraničia. „Tatiana Borisová hrávala už aj v Brne, dostala ponuku z Poľska. Kristínu Jevičovú vyhlásili za jednu z najlepších pálkarok v Európe. V Taliansku jej ponúkli okrem postu hráčky aj trénovanie mladých nádejí. Dôležité bolo, že sme išli hrať pohár do cudziny, kde si ju všimli tréneri,“ hovorí Baranovič. „Úspešné ťaženie na majstrovstvách Európy predviedli v reprezentačnom drese Barbora Adamcova, Petra Žilinská, sestry Tiklové, Katka Pytelová. Ako jediné porazili aj taliansky tím a získali štvrté miesto v kategórii kadetov na ME. Súčasné reprezentačné družstvo je vytvorené zo 70-percent Trnavčankami.

Kto je Igor Baranovič
Narodil sa 22. júna 1965 v Trnave. V mladosti hrával hádzaná, neskôr robil atletiku, pre zranenie kolena však s aktívnym športom skončil a začal sa venovať organizovaniu. Patrí k zakladateľom softbalu v Trnave. Okrem tohto športu sa venuje aj kynológii, rekreačne volejbalu. Pracuje vo firme zaoberajúcej sa vytváraním interiérov. S manželkou Janou deti nemajú.

10. 01. 2011 01:19