Denne zoči-voči Zubatej
Spoločnosť
TRNAVA – Určite by bolo jednoduchšie pracovať ako predavačka v potravinách, svadobnom salóne či v rýchlom občerstvení. Pracovníčky pohrebnej služby si však svoju prácu cenia a tvrdia, že ich duševne obohacuje.
Pani Anna pracuje v Pohrebníctve Pax v Trnave už osem rokov. K tejto práci ju priviedla zhoda náhod. „Spočiatku bolo ťažké zvyknúť si. Človek musí mať k takémuto zamestnaniu cit. Denno-denne sa stretávam so smrťou a po istej stránke ma to aj obohatilo, pretože som prehodnotila svoje životné priority,“ hovorí. Ženy sa väčšinou takýchto vecí boja. Byť denne niekoľko hodín medzi vencami a truhlami, to nie je nič príjemné. Hlavne keď Zubatá chodí na návštevu často a nešťastní ľudia si tu len podávajú kľučku. Zamestnankyne pohrebníctva to však vnímajú inak. „Sú to len veci. Hmatateľné predmety, ktoré patria k životu. Určite sa nebojím tu sedieť,“ smeje sa pani Anka. Sú však aj ťažšie chvíle, keď vo dverách predajne uvidí svojich známych. „Človek si aj v takom prípade musí zachovať profesionalitu. Hoci, keď sa vás to bytostne týka, nepomôžete si. Ale taký je život,“ dodáva.
10. 01. 2011 19:16
