Takých Miňov Demovičov je veľa

Rozhovory

S Jankom Krónerom (54) sme sa stretli načas, ako sme sa dohodli. Vopred ma upozornil, že náš rozhovor môže všeličo posunúť či prekaziť. Napríklad návšteva pána, ktorý rozumie výťahom. Ten je momentálne dôležitejší.

Pre seriálovú postavu odpustili policajti Jankovi Krónerovi pokutu. Foto: Vladimír Kampf

Divadlo Malá Scéna v Bratislave bude už o pár týždňov opäť plnohodnotným divadlom s niekoľkými vychytávkami. Špeciálnu sedačku dostane napríklad sponzor. Len tá jeho bude inej farby pri stĺpe, aby si mohol oprieť hlavu a aspoň si pospať, ak ho bude predstavenie nudiť. Herecká obec je chápavá.
Vo voľnom čase sa šéf divadla, ktorý si hovorí principál, venuje najmä rodine a golfu. Trvalo mu desať rokov, kým tento šport pochopil a prestal si myslieť, že je to snobská, nudná a pomalá zábava.

Prečo má výťahár prioritu?
- Hneď, ako sme dostali toto divadlo do prenájmu na päť rokov, požiadal som všetkých svojich známych o pomoc. My tomu hovoríme zázrak. Ľudia nám pomáhajú, a to je naozaj úžasné. Milá bola aj beseda s dôchodcami, kde mi jedna milá pani oznámila, že keby sme boli bohaté divadlo, tak dôchodcovia, ktorí nemôžu chodiť a mali radi Malú Scénu, by opäť prišli, len by potrebovali jednu vec - výťah. Povedal som jej vtedy, že sme tu objavili polstoročný paternoster.

To ale nie je výťah pre dôchodcov.
- Ja som hneď aj dodal, že ak nájdem vzácneho človeka, ktorý nám pomôže urobiť výťah z prízemia na mínus druhé poschodie, tak k nám budú môcť chodiť aj vozíčkari. Ozval sa mi kamarát, že vie o takej firme a spýta sa ich. Dnes čakám technika a o pár dní mám stretnutie s majiteľom. Veľmi mi záleží na tom, aby sa do tohto divadla dostali aj vozičkári a ľudia, ktorí majú inak problém s chôdzou po schodoch.

A...
- Prepáčte, že prerušujem, ale dostal som aj ďalší dôležitý nápad, že by sme dôchodcov vozili do divadla mikrobusom.

Zvonka vyzerá Malá Scéna, akoby už nemala nikdy fungovať.
- Vnútorné priestory už ale vyzerajú, že fungovať bude. Darí sa nám. Zákulisie je už hotové. Teraz montujeme sedačky, koberce... Čaká nás ešte napríklad práca na divadelnom klube, kde by mali naši diváci možnosť dať si s nami dobrú kávičku, občerstviť sa a ochutnať ovčí syr od baču Roba z Považskej Bystrice.

Pomáha vám v zháňaní prostriedkov na rekonštrukciu aj vaša súčasná popularita?
- Sú to najmä priatelia, pre ktorých nie je podstatné, že som herec. Kamarátia sa so mnou preto, že som, aký som. Pomáhajú mi aj ľudia, ktorí ma dovtedy naživo nevideli. Raz za mnou napríklad prišiel jeden pán a povedal: Som kamarát vášho kamaráta, mám stavebnú firmu a chcel by som vám s niečím pomôcť.

Okrem funkcie principála divadla v rekonštrukcii máte ešte ďalšie role v troch televíznych seriáloch a k tomu kopu iných povinností.
- Pociťujem to, ako veľkú radosť. Pozitívnou energiou ma nabíjajú ľudia, ktorí nám pomáhajú a ja sa aj vďaka nim necítim fyzicky unavený.

Ján Króner podľa potreby uprednostní aj liftboya. Foto: Vladimír Kampf

Neprekáža vám niekedy, že ste viac na očiach?
- Popularita ma neobťažuje. Našťastie ma obsadzujú do pozitívnych postáv.

Miňo Demovič je ale pekný hajzlík...

- Diváci ho vnímajú pozitívne. Môj kolega, ktorý hrá skôr negatívne postavy, mal kopu vtipných historiek s tým, ako ľudia nedokázali oddeliť jeho herecký a súkromný život. Mne napríklad deti hovoria Miňo a tykajú mi, čo je príjemné. Policajti sa tiež správajú milo, aj keď som si myslel, že sa budú hnevať. Našťastie sa tešia zo seriálu Profesionáli. Mimochodom, takýchto Miňov Demovičov je po Slovensku veľmi veľa. Ľudia to cítia.

Máte u policajtov protekciu?
- Nie. Snažím sa nič zlé nerobiť. Ale raz mi jeden odpustil pokutu za telefonovanie so slovami: Miňovi Demovičovi predsa pokutu nedám. A ja som mu sľúbil, že to už neurobím. Nemyslím si, že ktokoľvek známy by mal mať nejaké výhody.

Máte k Trnave nejaký bližší vzťah? Okrem divadla, historického jadra a futbalu...
- Je odtiaľ pán Arpád Beník, predseda Nadácie telesne postihnutých občanov Slovenska a jeden z najvzácnejších ľudí, akých som doteraz stretol. Telesne postihnutým umelcom sa venuje spolu s manželkou Zuzkou naplno. Pre mňa je významný obyvateľ Trnavy. Teším sa, že aj cez moju popularitu sa mi pre nich občas podarí zohnať nejaké peniaze. Je mi cťou byť ich čestných predsedom. Otvorili sme napríklad Festival telesne postihnutých umelcov v Piešťanoch.

V čom vás uvidia diváci na Malej Scéne?
- Tu spočiatku hrať nebudem. Ale celkom určite sa mi časom nejaká úloha dostane. Môjmu srdcu mi je bližšie divadlo, ale to ma neuživí, preto musím robiť aj seriály a robil by som aj filmy, keby niekto nejaké točil. Veľmi rád by som raz nakrúcal televízne inscenácie. Teším sa aj na to, ako si s trnavským divadlom budeme vzájomne vymieňať predstavenia. Ale to najprv musíme dokončiť rekonštrukciu. Kto by sa chcel pridať do rodiny našich dobrodincov, môže prispieť na číslo účtu 2740079956/0200. 

20. 12. 2010 17:59