Tlsťoch na kopci. Cesta na Záruby
Tipy na výlet
Rád najmä sebe dokazujem, že zvládnem všeličo a tiež sa presviedčam, že ten môj pupok nie je taký veľký, aký naozaj je. Občas si poviem, že s tým treba niečo robiť a tvrdohlavo začnem. Začínam často. Napríklad som sa rozhodol zdolávať vrcholy.
Vrchol Malých Karpát nie je síce žiadna veľhora, no napriek tomu pôsobí majestátne. Foto: Vladimír Kampf
Možností, ako sa dostať na Záruby, najvyšší vrch Malých Karpát v nadmorskej výške 767 metrov, je niekoľko. Zo Smoleníc vedú štyri rôzne trasy. Zelená okolo jaskyne Driny, modrá dolinou Hlboče, kaňonovitým územím vyhláseným za prírodnú rezerváciu. Dá sa ísť aj žltou alebo druhou modrou turistickou značkou okolo zámku. Všetky trasy sa však stretávajú pod vrcholom, kde na turistu čaká už len strmý výstup hore po zelenej značke.
Ja som zaparkoval pod krasovou dolinu Hlboče a popri sezónnom vodopáde a kaplnke v skale som prešiel na Vlčiareň, križovatku turistických značkovaných chodníkov, a odtiaľ k Čertovmu žľabu.
Čertov žľab je najnáročnejšia, ale aj najpríjemnejšia časť cesty na vrchol. Foto: Vladimír Kampf
Akčnejší terén
Vrch Záruby je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie. Vyhlásili ju v roku 1994. Má ochraňovať vzácne skalné spoločenstvá, dubovo-hrabové karpatské lesy a bukové lesy. Súčasťou rezervácie je aj zrúcanina hradu Ostrý Kameň. Bol to stredoveký strážny hrad z 13. storočia, ktorý ochraňoval západnú hranicu Uhorska a zároveň významnú obchodnú Českú cestu.
Suchá a strmá roklina Čertov žľab je zaujímavá nielen názvom, ale aj svojím vzhľadom. Vyzerá dobrodružne. Strmina medzi skalami a popadanými stromami je po príjemných lesných cestičkách a lúkach zrazu o niečo náročnejšie a akčnejšie.
Nad žľabom som si trochu vydýchol. Prechádzala okolo skupinka mladých ľudí. Tak som zadržiaval dych, ktorý som ledva lapal a tváril som sa, že sa kochám okolím akoby nič. Už som sa tešil na vrchol. Delilo ma však od neho ešte niekoľko stúpaní najprv riedkym lesom a potom húštinou pod vrcholom. To som ešte netušil, ako si cestu sám sťažím.
Z najvyššieho vrchu Malých Karpát vidno celé dolné Považie a z opačnej strany hrebeňa zasa Záhorie. Záruby nesklamú ani menej zdatného turistu. Hurá hore!
Pohľad z vrcholu. Foto: Vladimír Kampf
Zmätok nakoniec
Vo finále som to pokašľal. Keď som na úzkej cestičke približne desať minút pod vrcholom uvidel popadané stromy, zanadával som a začal ich preliezať. Hneď som vedel, prečo sa tento vrch volá Záruby. Výstižný názov. Spomedzi stromov sa ozývalo fučanie, akoby tam stála parná lokomotíva. Čakal som, že keď preleziem prvé stromy, uvidím pod nimi aspoň náznak zahataného chodníčka. Nič. Tak som sa štveral ďalej, až kým som si nebol istý, že tadiaľto cesta nevedie. Myšlienka na návrat sa mi nezdala ako dobrý nápad, preto som sa rozhodol vydriapať rovno k vrcholu lesom. Už som bol aj tak mimo trasy. Pri konci ma čakalo niekoľko skál. Aj na ne sa mi podarilo dostať a ocitol som sa už len niekoľko krokov od vysokého kríža na vrchole Zárub. Podarilo sa. Dostal som sa naň.
Keď som sa vracal regulérnou cestou dolu, zistil som, že môj omyl a blúdenie som si spôsobil nepozornosťou. Hneď, ako som si všimol polom, mal som tesne pred ním odbočiť vpravo nahor a nie sa teperiť cez neho. Pri schádzaní zo zárub, najmä v tomto období si dávajte pozor najmä na klzkú cestu. Aj napriek tomu, že nechodím do lesa v sandáloch alebo lacných teniskách, som sa niekoľko krát zviezol na zadok. Šmýka sa.
Ako sa tam dostať
Z Trnavy najlepšie najprv do Smoleníc. Autom, autobusom alebo vlakom. Z centra obce je cesta značená turistickými značkami. Môžete si vybrať z niekoľkých trás.
20. 12. 2010 18:29
