Zatmenie Slnka: Katastrofický scenár sa do bodky naplní

Reportáže

Zatmenie Slnka: Katastrofický scenár sa do bodky naplní

Kedysi sa ho báli, neskôr mu pripisovali magickú silu a dnes je to už pre niektorých len bežný jav. Zatmenie Slnka má v sebe niečo tajomné. To posledné sme mohli vidieť začiatkom roka.

Tohtoročné zatmenie nad dunajskými kataraktami. Foto: Vladimír Kampf

 

Hoci oblohu v ten deň akoby naschvál zatienila hmla, v hlohovskej hvezdárni z neho predsa len niečo mali. Zatmenie sa totiž dá sledovať aj inak ako si my laici predstavujeme. Hlohovskí astronómovia pomocou špeciálnych meraní skúmali jeho vplyv na rádiové vlny.

 

Strašidelná hra
„Čiastočné zatmenie Slnka býva každý rok, ale vždy ho vidieť z iného miesta. U nás bude najbližšie už v roku 2015. Také, aké bolo 4. januára, nie je pre ľudí príliš zaujímavé. Napriek tomu je ale zvláštne a jedinečné ho vidieť,“ hovorí Vladimír Karlovský, vedúci pozorovateľského oddelenia Planetária a hvezdárne Milana Rastislava Štefánika v Hlohovci. Oveľa dráždivejšia je však predstava úplného zatmenia Slnka a možno aj samotný fakt, že bude až o tristo rokov. „Pre bežného pozorovateľa je to nezvyčajný jav. V momente, keď Mesiac zatemní Slnko, nastane čosi zvláštne.“ V ľuďoch tak podvedome vzrastá túžba, hoci nesplniteľná, vidieť ho. Možno sa za tým skrýva odveká snaha nájsť elixír života, nesmrteľnosť. Šarlatáni tvrdia, že zatmenie vplýva aj na ľudí. Čosi pravdy na tom bude, aj astronómovia pripúšťajú, že psychologický efekt je veľmi silný. „Zvieratá aj ľudia ostanú ticho, nevedia, čo sa deje. Taký tiesnivý pocit. Uprostred dňa nastala noc, sú vidieť najjasnejšie hviezdy aj planéty,“ hovorí. Po zemi sa vtedy pohybuje relatívne rýchlo tieň Mesiaca, obloha dostáva sivý nádych a zdá sa, akoby vzduch náhle zmizol. Strašidelnú atmosféru zvýrazňuje aj striebristá hmla.

 

Jozef Krištofovič a Vladimír Karlovský sa venujú pozorovaniu Slnka po celý rok. Foto: Rasťo Piovarči


Svetelné krivky hviezd
„V skutočnosti nie zatmenie, ale slnečné erupcie vplývajú na Zem a aj na ľudí,“ vysvetľuje Vladimír Karlovský. Samotné pozorovanie zatmenia Slnka však predstavuje len zlomok všednej činnosti astronómov. „Zameriavame sa na dva okruhy práce. Slnko sledujeme priebežne. A rovnako pozorujeme aj premenné hviezdy, to, ako počas týždňa menia svoju jasnosť, sledujeme ich svetelné krivky. Je to naozaj vedecká práca. Prispeli sme napríklad aj k tomu, že na mape sa objavili nové novy hviezd, teda ich zánik do bieleho trpaslíka,“ približuje riaditeľ planetária Jozef Krištofovič. A práve biely trpaslík je ten scenár, ktorý naše Slnko čaká. Ak ste doteraz presvedčení o tom, že rôzne katastrofické predpovede veštcov, prorokov či jasnovidcov o konci sveta sú iba hrôzostrašné rozprávky, astronómovia vás svojím konštatovaním sklamú. „V Slnku prebiehajú jadrové reakcie. Raz aj v ňom nastane to, čo na iných hviezdach. Zväčší sa a pohltí planéty až po Jupiter a tie sa pri takejto vysokej teplote vyparia. Slnko nakoniec skončí ako biely trpaslík,“ približuje Vladimír Karlovský. Astronómovia ale odporúčajú ľuďom, aby sa nad tým, čo príde, radšej nezamýšľali. Bude to až o 4,5 miliardy rokov. Astronóm Karlovský všetkým napodiv bezstarostne radí: „Či tu bude ľudstvo a či sa bude musieť presťahovať, to už sú otázky pre tých, ktorí prídu po nás.“


Nadšenci z námestia
Náš kolega, lovec zaujímavostí Vlado Kampf sa za zatmením vybral kúsok južnejšie. Napriek tomu, že na severe Európy bolo oveľa rozsiahlejšie. „Tohtoročné zatmenie Slnka som pozoroval na pomedzí Srbska a Rumunska v dunajských kataraktoch. Aj tu bolo počasie niekoľko dní pred tým nežičlivé,“ hovorí. „Hustá hmla a oblačnosť, cez ktorú nebolo vidno vôbec nič. Našťastie, v deň zatmenia už nebola hmla a aj oblačnosť sa začala rozpadávať. Niekoľkokrát sa na oblohe objavilo Mesiacom prekryté Slnko. Je to jedinečný zážitok, aj keď mu ľudia venujú oveľa menej pozornosti, ako sa nám snažia vnútiť médiá. Ľuďom okolo mňa to bolo doslova jedno, mali kopu iných starostí. Len kdesi na námestiach sa schádzali nadšenci.“
Zatmenia Slnka a Mesiaca už zažil okrem Slovenska aj v Ázii, kde ho berú s väčšou úctou, a tento jav je tam jedinečnou udalosťou. „Mnohí naozaj veria, že ovplyvňuje životy. Aj na Slovensku by sa našla kopa ľudí, ktorí si myslia to isté, sú však zdržanliví, len kdesi vnútri sa možno boja či dúfajú.“
 

16. 01. 2011 13:56

Ďalšie z kategórie Reportáže

Lieh tu tečie potokom

Lieh tu tečie potokom

Poriadny grog má byť horúci a musí mať správny pomer čaju a rumu. Tak akurát, inak nezohreje a zima vás bude triasť aj naďalej. Alebo vodka v pomarančovom džúse. Aby počas letných večerov osviežila, nesmie jej byť veľa ani málo.

20.01. 2011, 07:02

V Dechticiach si prisámbohu nedali ani hlt! Fašiangy a niečo na zahriatie

V Dechticiach si prisámbohu nedali ani hlt! Fašiangy a niečo na zahriatie

To zasa bude nespokojných. Nebude sa im páčiť, že práve ich obce sú tu vykreslené ako dediny opilcov. Pijatikou nás ponúkali všade. A nedajbože, aby to tak nebolo. Veď čo by to bolo za fašiangy bez chľastu a poriadnej bujarosti.

11.03. 2011, 07:53

Mesto z križuvatky ciest a dejín na mladej niti

Mesto z križuvatky ciest a dejín na mladej niti

Musím si spočítať, koľko budem mať rokov pri svojej tretej hre na slovenských profesionálnych javiskách, ak dodržím doterajšie tempo. Prvú hru Dobrô družstvo na dožinkoch mi uviedlo Divadlo Andreja Bagara v Nitre pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi, čiže sa musím dožiť rovnej deväťdesiatky. No paráda.

05.03. 2011, 00:00

V núdzi pomáha monitor

V núdzi pomáha monitor

Je to jednoduché. Stačí pokriviť zopár plechov, poskladať ich, nastriekať, osadiť motor a interiér a hotovo. Ďalšie auto z Trnavy jazdí po svete.

04.01. 2011, 20:22