Láska silnejšia ako sláva! Návrat slávnej primabaleríny Gabriely Záhradníkovej

Príbehy

V Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave mohli oslavovať. Študenti školy obsadili na medzinárodnej súťaži Šanca mladým v Rige prvé miesto. Ak si uvedomíme, že škola existuje len krátko a vlani vypustila prvých absolventov, je to naozaj pekný úspech. Výsledok práce kvalitného pedagogického zboru, ktorého súčasťou je aj dlhoročná primabalerína Baletu SND a rodená Trnavčanka Gabriela Záhradníková (64).

Najznámejšia trnavská baletka a jej dnešné žiačky. Foto: Peter Valo

Gabikin otec pochádzal z trnavskej rodiny. Robil revízora na železnici. Nevynechal nijakú významnejšiu športovú akciu. Mama bola majsterkou v Zornici, kde šili pánske košele. Ich dcéra Gabika začala popri základnej škole spolu so Soňou Valentovou chodiť na balet. Stále ambicióznej Soni sa baletenie nedarilo podľa jej predstáv. Kamarátke sa zverila: „Vieš čo, keď vyrastieme, budeme chodiť s dlhými nalakovanými nechtami. Ja budem herečka a ty budeš primabalerína.“

Bude sólistka
Do osvetovej školy na Halenárskej ulici chodili vyučovať poprední majstri baletu Slovenského národného divadla Miroslav Kohout, Zdeněk Hanzlovský a Ján Mňačko. Talentované, fyzicky disponované, muzikálne cítiace dievčatko im hneď padlo do oka. Ján Mňačko sa vyjadril, že z nej raz bude vynikajúca sólistka. V poslednom ročníku sa jej opýtal: „Nechceš ísť na konzervatórium?“
„Môžem,“ odvetila. „Ale nehovorte to našim.“ Otec chcel mať z dcéry učiteľku. Gabika si kúpila lístok na vlak a vycestovala na talentové skúšky. Ešte v ten deň jej povedali, že ju berú. Predstúpila pred rodičov a zahlásila: „Budem baletkou. Už som prijatá.“
„Kam si prijatá?“ neveril vlastným ušiam otec. Keď mu dcéra povedala, že na bratislavské konzervatórium, zmohol sa akurát na otázku: „Ako si sa tam dostala?“
„No, vlakom, mám predsa režimku.“ Pre Gabiku to nebol problém. Lístok do Bratislavy ju stál rovných dvadsať halierov.

Budeš moja
Študenti konzervatória povinne praxovali na scéne SND. Gabika a jej spolužiačky dostali príležitosť aj v Tatra revue. Kabaretný súbor sa pripravoval na zájazd. Bolo treba doštudovať niektoré čísla programu. Dievčatá boli v hornej a chlapi v dolnej šatni. Gabika šla dole po schodoch a takmer vrazila do chlapiska s cigaretou v ruke. Slavo Záhradník sa na ňu zahľadel a povedal: „Ty budeš moja žena!“
„Ten herec je ale drzý,“ posťažovala sa priateľkám. Sťažovala sa však márne. Štvrtého novembra 1967 si v bratislavskom Primaciálnom paláci povedali „áno“. A nebola to jediná svadba. Z vtedajšej Tatra revue v krátkom čase odchádzali štyri manželské páry.

V časoch najväčšej slávy na doskách SND. Foto: archív Gabriely Záhradníkovej

Hviezdna kariéra
Štúdium skončila ako devätnásťročná. Prihlásila sa na konkurz do SND. Dva roky sa zdokonaľovala na malých postavách. Choreografa Jozefa Zajka pracovité a talentované dievča uchvátilo. Ponúkol jej hlavnú úlohu v Čajkovského Spiacej krásavici. Neskôr zažiarila vo všetkých Čajkovského baletných dielach, v Nedbalovej Zlatovláske, v Minkusovom Donovi Quijotovi. Spolupracovala so špičkovými choreografmi, pričom vytvorila štyridsaťdva veľkých postáv.
Manžel Slavo rád sedával na jej predstaveniach. Komentoval ich slovami: „Gabulka, čo ti mám povedať? Si dobrá.“ V čase rozletu prišla ponuka z Düsseldorfu. Ponúkali jej angažmán v známej Deutsche Oper am Rhein. Slavo povedal: „Keď chceš ísť, choď, ale ja tam nejdem.“
Gabika mala svoju životnú šancu. Mohla sa vydať cestou, ktorú vyšliapala slovenská operná diva Lucia Poppová. Ale v tomto prípade bola láska silnejšia, ako cesta za svetskou slávou. Ešte aj dnes hovorí, že toto rozhodnutie neľutuje. Je presvedčená, že na baletnej scéne SND dosiahla úplnú umeleckú realizáciu. V registri svojich postáv má Zaremy v Asafievovej Bachčisarajskej fontáne, Mášenku v Čajkovského Luskáčikovi, Frýgiu v Chačaturjanovom Spartakovi, Annu Kareninovú v balete R. K. Ščedrina, Esmeraldu v Jarreho Zvonárovi z Notre Dame, Bernardu v Barrosovom Dome Bernardy Alby.
Za účinkovanie v predstaveniach baletu SND a na koncertoch jej tlieskali diváci vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Bulharsku, Rusku, ako aj v iných európskych krajinách či dokonca v ďalekom Mongolsku. Spolu s hviezdou slovenského baletu Jurijom Plavnikom hosťovala niekoľko mesiacov na Kube. K vrcholom svojej kariéry zaraďuje trojmesačnú stáž v balete legendárneho moskovského Veľkého divadla (Boľšoj teatr). Pod vedením Rimy Klaudievny Korelskej sa pripravovala na najťažšiu dvojrolu Odetty a Odílie v Čajkovského Labuťom jazere a Giselle. V súbore plnom svetoznámych hviezd sa plne sústredila na prácu. Trénovala dokonca s chlapmi, kde bolo treba ukázať maximum fyzickej sily. Po návrate jej v Labuťom jazere tlieskali diváci na scéne SND. Vzápätí zažiarila jej titulná postava v Giselle. Sólový part v baletnom diele Jules-Henriho de Vernoy Saint-Georges a Théophila Gautiera na hudbu Adolpha Adama patrí k snom a vrcholom kariéry skutočných hviezd.

S americkým priateľom uprostred Trnavy. Foto: Peter Valo

Rana za ranou
Roky okolo prelomu storočia boli pre ňu kruté. V roku 1985 jej zomrel otec. O šesť rokov neskôr ju po autonehode nečakane opustil manžel Slavo a o ďalších šesť brat. Mame, ktorá ostala v rodnej Trnave, povedala: „Mama, budeš bývať u mňa. Nebudeš chodiť k Paulínom ale do Modrého kostolíka.“
Gabriela Záhradníková už počas aktívnej tanečnej kariéry pôsobila v Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. V sezóne 1996 – 97 jej ponúkli post riaditeľky Baletu SND. Súčasne chcela využiť svoje skúsenosti ako asistentka choreografie. Do roboty sa pustila s jej typickou poctivosťou. Bola zvyknutá, že tanec je drina, a odrazu mala problémy s obsadzovaním postáv. To ju znechutilo. Bratislava sklamala nielen ju, ale macošsky sa zachovala k viacerým umelcom, ktorí budovali jej baletnú slávu. Aby toho nebolo dosť, na následky úrazu po autonehode sa pobrala aj mama.
Pred oknami jej bytu začali stavať sklenené monštrum - Euroveu. Atmosféru poznačil rachot a buchot. Bratislavské puto sa pretrhlo, akoby to bola cverna. V tom čase ju oslovil bývalý kolega a dlhoročný skvelý sólista Baletu SND Dušan Nebyla: „Nechcela by si ísť na moje súkromné konzervatórium?“ „Idem,“ povedala bez váhania.
Gabika teraz ľutuje, že to neurobila o nejaký rok skôr. V tom čase sa na ňu usmialo šťastie, keď sa cez jednu zo svojich študentiek na diaľku zoznámila s Pavlom Tóthom, ktorý emigroval v roku 1979 a urobil sľubnú kariéru v USA. Po dlhších dialógoch cez internet sa rozhodol, že sa vráti do vlasti za svojou láskou. Nasťahoval sa do Trnavy a začal sa tešiť z jej úspechov.
Dušan Nebyla vytvoril skvelý pedagogický tím, ktorý je zárukou, že v Trnave porastú ďalšie baletné hviezdy. Gabika sa s vervou pustila do práce. Reťaz osobných tragédií zavŕšila nečakaná smrť Dušana Nebylu. „Okolo Trnavy je veľa dediniek s mimoriadne talentovanými a pracovitými deťmi. Urobím všetko pre to, aby dostali svoju šancu,“ hovorí pedagogička klasického tanca Gabriela Záhradníková. V historickej budove pokračujú v odkaze zakladateľa školy, ktorý baletu zasvätil svoj život. Gabika spolu s ďalšími pedagógmi pozorne sledujú prvé absolventky školy a ich cestu na výslnie. Majú radosť z toho, že sa Ema Krajčíová úspešne začlenila do baletu v olomouckom divadle a veria, že veľké chvíle školy ešte len prídu. Skvelé víťazstvo z Rigy je prísľubom, že sa začína blýskať na lepšie časy.

PETER VALO

02. 02. 2011 11:23