Tatiana Hornáčková: Nebezpečná kráska v ringu!
Bojové športy
Nestáva sa často, aby sa ženy venovali bojovým športom. A už vôbec nie tým z kategórie najtvrdších. Tatiana Hornáčková z Trnavy všetky tieto predstavy búra.
Krása a šport patria k sebe. Aj pri thaiboxe. Foto: Tatiana Čuperková
Je nielen mimoriadne pekná, ale patrí aj k popredným slovenským thaiboxerkám. Navyše, je aj manželkou a matkou dvojročnej dcérky Ley. „Vždy som mala k športu blízko, robila som ho od útleho detstva. Začínala som v Trnave so shorttrackom. Po rozpade klubu som odišla trénovať do Spišskej Novej Vsi. Neskôr som sa zoznámila s manželom, ktorý sa venoval kickboxu. Tento šport ma zaujal natoľko, že som sa mu podľahla,“ ozrejmila svoju športovú minulosť Tatiana. „Zistila som, že kickbox mi ide lepšie ako som predpokladala. Moje začiatky sú späté s klubom Dragons Trnava, kde som nadobudla výborné základy techniky. Keďže som chcela dosiahnuť ešte vyššiu úroveň, prestúpila som do klubu Raptors Trnava. Tu trénujem s chlapmi pod vedením trénera Adriána Polakoviča.“
Rana ako od chlapa
V thaiboxe je dovolené takmer všetko. Aj preto sa Tatiana stretáva i s negatívnymi názormi na tento šport. „Stále si však myslím, že život je omnoho tvrdší ako thaibox. Navyše, ľudia majú zafixované najmä mužské súboje. No ženy až také silné údery nedávajú. Hoci na nedávnom Slovak open som dostala súperku, o ktorej som nič nevedela. Myslela som si, že nastúpim, vypukám ju a odídem. A vypukala ona mňa. V živote som takú silnú ranu nedostala. Ani od chlapov,“ zasmiala sa. „Preto som povedala našim chalanom, aby konečne išli so mnou v tréningoch naplno. Chcem totiž s týmto športom niečo dosiahnuť.“
Prestup k profesionálom
V takom prípade sa nedá neopýtať: Čo? „Chcem prejsť k profesionálkam,“ povedala s vážnou tvárou 23-ročná ambiciózna športovkyňa. „Potrebujem mať za sebou desať zápasov v amatérskej lige. Teraz ich mám štyri. Stanovila som si cieľ odboxovať jeden až dva zápasy do mesiaca, aby som už v polovici roka mohla prestúpiť.“ To je v našich končinách u žien nevídaný cieľ. „Povedala som si, že teraz alebo nikdy. Mám plnú podporu od manžela Martina. Dcérka je už dostatočne veľká. Vychádzajú mi v ústrety aj v zamestnaní. Trénujem päťkrát do týždňa. Netvrdím, že nie som niekedy veľmi unavená. Ale teraz mám vek, kedy sa ešte môžem do toho zahryznúť.“ Na Slovensku však nemá dostatok súperiek, najmä vo svojej váhovej kategórii. No cieľ dostať sa medzi profesionálov je už spojený aj s finančnou odmenou. A tá láka. „Samozrejme, že aj toto je dôvod, prečo chcem prestúpiť. Bojuje sa už na medzinárodnej úrovni. Poľky sú v tomto športe dobré. Manažéri si pred zápasom určia, aké peniaze idú víťazke a aké zdolanej. V prvom rade je to však o tom, že ma tento šport veľmi baví,“ dodala.
27. 01. 2011 13:44
