V tajomnom svete pod zemou

Spoločnosť

Pre každý novoobjavený meter prírodného bohatstva sú ochotní stráviť hodiny pod zemským povrchom. Neodradia ich ani zimné mesiace, i keď teploty v jaskyniach sú obvykle o desať stupňov vyššie ako na povrchu. Trnavskí jaskyniari majú za sebou úspešný rok a pred sebou ďalšie odvážne plány.

Partia jaskyniarov zo Speleoklubu Trnava. Foto: archív SPK Ta

Jeden z posledných minuloročných prieskumov vykonali jaskyniari zo Speleoklubu Trnava v Trstínskej vodnej priepasti. Počasie bolo mrazivé, teplota osem stupňov pod nulou. Vchádzali sem s rovnakým odhodlaním ako v prípade iných jaskýň, zistiť, či priestory podzemného sveta siahajú aj za doposiaľ známu hranicu.

Do Trstínskej vodnej priepasti si však okrem povinnej výbavy, náradia na kopanie, kamery a fotoaparátov, musia zobrať aj potápačský výstroj. Celkový priestor jaskyne dosahuje výšku približne 70 metrov. Voda v nej kulminuje a hladina niekedy vystúpi až do dvadsiatich metrov. Potápači sa tentoraz ponorili deväť metrov pod hladinu. „Našli sme zúžené miesto, za ktorým by jaskynné priestory mohli pokračovať. Je prielezné, no voda sa rýchlo kalí a viditeľnosť je preto nulová. Všimli sme si však, že kal sa usadzuje šikmým smerom, ako keby ho unášal vodný prúd, čo by mohlo svedčiť o tom, že na jazero sa napája a odvodňuje ho vodný tok, “ hovorí decembrový záznam denníka, v ktorom potápač Martin predpokladá, že za zúženinou je ďalších dvadsať metrov nového priestoru.
O tom, že je ešte kam kopať, sa presvedčila partia odhodlancov aj v prípade Havranickej jaskyne pri Smoleniciach. Na konci sondy sa totiž začala prepadávať suť. „Nad jaskyňou robíme spolu s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského geofyzikálny prieskum, ktorý napovie, kadiaľ pokračuje,“ hovorí predseda klubu Alexander Lačný. „Táto jaskyňa je našou srdcovou záležitosťou. Známe legendy o nej roky nedali spávať mnohým speleológom, až sme ju spolu s Milošom Hačom v roku 2004 objavili,“ objasňuje Alexander.

Jednou z krás znovuobjavenej Havranickej jaskyne pri Smoleniciach je sintrové zrkadlo. Foto: Alexander Lačný

Trnavskí jaskyniari už zmapovali celý Smolenický kras Malých Karpát, kde odhalili desať neprístupných jaskynných priestorov. Momentálne kopú v Priepasti 3/V2 na vrchu Veterlín. Alexander Lačný túto dynamickú jaskyňa s dvomi vchodmi prirovnáva k termoske. „V lete sa slnko opiera o skaly, a preto sa v nej kumuluje teplý vzduch. Vďaka komínovému efektu sa teplo tlačí v zime cez priepasť von. To, že teplota sa počas roku mení, sme zistili vďaka špeciálnemu digitálnemu teplomeru. Medzi dvomi otvormi môžu byť obrovské priestory. Veríme, že ich čoskoro objavíme,“ objasňuje.
Speleoklub Trnava má dnes len štyroch členov. Ak sa niektorý nemôže zúčastniť na akcii, kope sa im ťažko. Zostupy do jaskýň sú náročné, preto pomôže každá ruka. Jaskyniari hľadajú ďalších potenciálnych členov, ktorí by spolu s nimi pokračovali v objavovaní tajomných podzemných priestorov. Na čo sa chlapci v tomto roku tešia najviac, je ich kniha Desať rokov v podzemí. „Materiály sú pripravené, tlačiareň naštartovaná. Stále však hľadáme sponzora, ktorý by nám s ňou finančne pomohol. Publikácia by mohla zvýšiť povedomie verejnosti o tom, aké bohatstvo skrývajú Malé Karpaty. Krásy, ktoré sme v jaskyniach za ten čas objavili, si totiž nechceme nechať len pre seba,“ dodáva vedúci partie.

Prírodné krásy, ktoré objavili pod zemou, ponúknu v pripravovanej knihe verejnosti. Foto: Alexander Lačný
 

18. 01. 2011 11:41