Že vraj nedobrovoľná workoholička

Rozhovory

Od jej pam-pa-ra-pá v zábavnej relácii Dereš už uplynulo pár rokov. Dnes je úspešnou divadelnou, muzikálovou i seriálovou herečkou na Slovensku i v Česku. Práce má vyše hlavy, dokonca je to také vážne, že si do nového roka predsavzala viac oddychovať.

"Čo napíše bulvár bude asi pravda... " Foto: Marián Ďatko

Médiá si ju často berú na mušku pre jej ženské tvary a preto, že ju vôbec nevídať v mužskej spoločnosti. „Bulvár ku šťastiu nepotrebujem a do môjho súkromia nikomu nič nie je,“ tvrdí nekompromisne herečka Zuzana Mauréry (42).

Do telefónu ste mi povedali, že ste veľmi vyťažená. Oddýchli ste si aspoň cez sviatky?
- Málinko som si oddýchla, ale aby mi to skutočne pomohlo, potrebujem aktívny relax. Bola som síce pár dní lyžovať, ale znova som ochorela, takže je to ako z blata do kaluže.

Čo vás momentálne zamestnáva najviac?
- Do konca mesiaca ma čaká pendlovanie medzi Bratislavou a Brnom, kde hráme skoro denne muzikál Mary Poppins. Je to najdrahší projekt divadla. V Brne hrám ešte dva ďalšie tituly – Bedárov a Čarodejky z Eastwicku. Musím povedať, že tam veľmi rada hosťujem, lebo divadlo má v repertoári väčšinu svetových titulov, hrá sa s veľkým orchestrom a muzikál tu má skutočne vysokú úroveň. Práva na Mary Poppins získali ako šieste divadlo na svete. A to sa nepodarí hocikomu. Tým chcem povedať, že za tým nie sú peniaze, ale kredit divadla.

Ostáva vám aj nejaký čas pre seba?
- Koniec roka bol pre mňa naozaj hektický, takže oddych nehrozil, a vybralo si to svoju daň na zdraví. Od nového roka som si povedala, že budem žiť viac oddychovo ako pracovne. Teda, pokúsim sa o to. Prvé mi napadne tenis, ten mám naozaj rada, masáže, plávanie... Som srdcom športovkyňa, aj keď to tak možno nevyzerá. Pohyb bol vždy pre mňa dôležitý, vytváral mi sebavedomie a psychickú rovnováhu. A aj za nejakou kultúrou by sa patrilo skočiť. Ani sa nepamätám, kedy som bola naposledy v divadle! A to je hanba.

Chodí herečka do divadla aj pre iné, ako bežní smrteľníci?
- Neviem. Ja sa chodím do divadla v prvom rade úplne normálne skultúrniť - zabaviť, zamyslieť, odreagovať... A v druhom rade som, samozrejme, zvedavá na prácu kolegov. Keď vidím niečo dobré, som nadšená a šťastná. Väčšinou sa aj rozplačem. Dojme ma, keď je niekto dobrý a, samozrejme, aj inšpiruje, aby som sa pokúsila o niečo podobné. A keď vidím niečo fakt zlé alebo povrchné, nič sa mi nechce, mám depresiu.

„Rada chodím do divadla a niekedy si tam aj poplačem,“ hovorí herečka Zuzana Mauréry. Foto: Alica Kohnová

Považujete sa za workoholičku?
- Možno to tak vyzerá, ale je to prudko nedobrovoľné! :-)

Čo vám sedí viac, javisko alebo televízna obrazovka?
- Nedá sa robiť veľa vecí naraz dobre. Keď som často pred kamerou, kde sa vyžaduje intímnejší prejav, veľké javisko je tak trošku drina. Ale javisko je základ. Niečo iné je inscenácia s veľkým orchestrom. Všetko sú to odlišné disciplíny, je to otázka zvyku. Mne je bližší intímnejší prejav a, na druhej strane, aj muzikálový na veľkom javisku. Aj v divadle GUnaGU je to fajn.

V trnavskom divadle ste dva roky pôsobili v kabaretnej relácii Dereš. Ako si na to spomínate?
- Bola to taká vlna popularity. Lebo, žiaľ, len ten, kto je v televízii, existuje. Bol to program asi pre najširšiu vrstvu divákov. Určite fajn skúsenosť aj preto, že som sa veľmi rýchlo musela učiť texty pesničiek. Na základe účinkovania v Dereši som dostala veľa ponúk, ale veľa som ich z toho istého dôvodu nedostala.

Ako ste sa cítili v povestnom cylindri a fraku?
- Ako v montérkach. :-)

Je ešte niečo alebo niekto, čo vás spája s Trnavou?
- Myslím, že ani nie. Možno bude.

Vďaka divadlu i seriálom vás dnes pozná celé Slovensko. Eva Kolárová, ktorú hráte, je pre mnohých najobľúbenejšou odsúdenou. Píšu vám fanúšikovia často?
- Počas Showdancu aj Odsúdených som dostávala naozaj dosť reakcií. Robilo a robí mi to veľmi dobre na duši, mastí bruško, a aj na vavrínoch sa dobre chrapká. Pozitívne reakcie sú pre mňa veľkým zadosťučinením.

Bol medzi listami od obdivovateľov aj nejaký odvážny návrh?
- Nie, ponuka na rande ani sobáš medzi nimi nebola.

Takže ste rada, keď vás chvália. Niekde som sa však dočítala, že zle znášate kritiku. Je to pravda?
- To ste sa dočítali v bulvári. A ešte tam bol titulok, že mám hviezdne maniere. Takže to asi potom bude pravda. Čo dodať?

Často sa o sebe z médií dozviete niečo, čo vás zamrzí alebo nahnevá? Hoci, vy nevyzeráte na to, že by ste mali na krku škandály.
- Každý má na krku nejaké škandály, ja ale nemám potrebu sa o ne deliť s celým Slovenskom. Bulvár neznášam, a tak mu ani „nepodávam ruku“. Keď to ale niekto potrebuje ku šťastiu, nech sa páči.

Máte niečo, čo by ste chceli ešte v živote bezpodmienečne stihnúť?
- Rada by som mala dosť šťastia, aby som správne rozoznala a nepremeškala príležitosti, ktoré mi život snáď ešte ponúkne. Ako dopadnú, nie je až také podstatné. Dôležité je mať z toho radosť.

26. 01. 2011 21:14