Lyžiarska dilema pri Kremnici

Tipy na výlet

Minulý týždeň sme zavítali na zasnežené Donovaly. Rozvinuté lyžiarske stredisko nasadilo latku vysoko. No ako sa hovorí, nie každý deň je nedeľa, preto sme sa poobzerali po niečom bližšom a lacnejšom. Hor sa na Skalku do Kremnických vrchov!

V Skalka arene vás hore pohodlne vyvezie štvorsedačka. Foto: Katarína Rosinová

Hneď ako sme zaparkovali a s lyžami na pleciach sa vyberali k pokladni, nastala dilema. Jedna tabuľa ukazovala na staré, pôvodné stredisko Skalka, druhá na nové Skalka arena. Funguje len prvý rok a lyžiarov láka na štvorsedačkovú lanovku
Pripravte sa na to, že každá časť má iného majiteľa, preto v nich platí iný skipas. To je aj na slovenské pomery trošku rarita. Nám sa však neplánovane podarilo vyskúšať obidve časti
za jednu cenu...

Skalnaté Skalky
Na naliehanie kamaráta sme sa vydali doľava, na starú Skalku, ktorá pozostáva z piatich zjazdoviek. Sklamanie sa dostavilo po prvých dvoch jazdách. Jedna zjazdovka strmá a krátka, s nepohodlnou pomou, druhá vhodná len pre tých, čo stoja na lyžiach prvýkrát. Tretia cez les bola plná kamenia. Síce bola odstavená, ale nie zahradená, preto sme si to nevšimli a kvalitne si doškriabali lyže. Rozčarovaní sme požiadali paniu v kase o vrátenie peňazí. Veľké plus za to, že tak bez zbytočných rečí urobila a vrátila nám plnú sumu – 15 eur na jedného. Vlastne len dvanásť, lebo ešte predtým sme si vybavili skupinovú zľavu. To by sa asi nestalo hocikde.

Z Peknej vyhliadky je ešte krajší výhľad. Foto: Katarína Rosinová

Jedna, no upravená
A tak sme sa presunuli vedľa, ku konkurencii. Zjazdovka Pekná vyhliadka nesie svoj názov oprávnene. Z vrchnej stanice vo výške 1228 metrov nad morom je vidno panorámu širokého okolia. Síce len jedna, ale zato dlhá, široká, upravená a najmä takmer prázdna zjazdovka nám po predošlom sklamaní opäť vyvolala na tvári úsmev. Náročnosťou patrí k stredne ťažkým až ľahkým. Výhodou oproti susednému stredisku sú aj klasické bezkontaktové čipové karty, ktoré vás pustia cez turniket, aj keď ich máte vo vrecku. Celodenný lístok stojí 16 eur plus päťeurová záloha na kartu. Až do obeda snežné delá šliapali naplno a čerstvý prašan nemal kto príliš zošúchať. Aj dva lyžiarske kurzy zmizli, a tak sme pestrofarebné vetrovky lyžiarov zahliadli len kde-tu. Paráda!

Čerstvý, i keď umelý, prašan vírilo len zopár lyžiarov. Foto: Katarína Rosinová

Hotdogy a kadibúdky
Po pár jazdách sme zatúžili po kapustnici, gulášiku alebo niečom inom teplom do žalúdka. Smola. V nahrubo zbúchanej drevenej búdke s nápisom bufet mali len párky v rožku a párky vedľa rožkov, na tácke. Bagety sa im už minuli. Chýbali tu aj ďalšie, inde samozrejmé služby: Servis, požičovňa lyží a najmä WC! „Kúsok dole na svahu sú toi-toiky,“ poučil ma predavač v bufete. K prenosným kadibúdkam bolo treba zlyžovať. Verím, že tieto provizórne podmienky sú len dočasné, keďže fungujú krátko. O rok by to mohlo byť celkom slušné stredisko so službami na úrovni.
Mimochodom, bežkárov tu naokolo bolo viac ako zjazdárov, lokalitu vyhľadávajú pre kilometre upravovaných lyžiarskych bežeckých tratí. Každoročne sa tu konajú medzinárodné vytrvalostné bežecké preteky Biela stopa.

Ako sa tam dostať?
Z Trnavy po rýchlostnej komunikácii R1 okolo Nitry a Zlatých Moraviec. Do Kremnice sa dostanete odbočkou na Martin. Treba prejsť cez mesto a za ním ešte asi desať kilometrov cez lesík. Na úseku z Kremnice na Skalku si dávajte pozor, je plný serpentín, cesta býva zľadovatená a lepšie je mať reťaze. Ak z domu vyrazíte o 7. h prídete práve včas na začiatok o 9. h. Lyžuje sa až do 16. h.

02. 02. 2011 23:50