Zabudnutý Majster i králi
Trnava
TRNAVA – Kráľov Bela IV. a Ľudovíta I. takmer rozožrali červotoče. Od skazy ich zachránilo len to, že ich odkúpil za symbolickú sumu zberateľ. Dvadsaťtri rokov tieto sochy takmer nikto nevidel. Vyhotovil ich rezbár František Hlavička na objednávku múzea a trnavskej radnice k 750. výročiu mesta.
Sestry Anna a Oľga pred rodným domom. Za bránou sa kedysi skrývalo kráľovstvo majstra Františka Hlavičku. FOTO: RAS
Hoci sochy počas osláv v roku 1988 vystavovali v múzeu, po ich skončení putovali späť do ateliéru. Majster Hlavička za ne nikdy nedostal ani korunu. „Otec s mestom nikdy žiadnu písomnú zmluvu neuzatvoril. Všetko bolo dohodnuté len ústne. Bol veľmi dôverčivý a doplatil na to,“ hovorí dcéra Oľga Blahová. K obom sochám si najskôr vyhľadal historické dokumenty i podobizne kráľov. Predtým, než vôbec prvý raz zaťal dlátom do dreva, strávil hodiny v knižnici. „Každý jeden kus bol hlboko zasvätený, mal svoj príbeh, ktorý si otec poctivo naštudoval. Všetku svoju prácu si dokumentoval na fotografiách a zapisoval do denníka,“ spomína dcéra.
V roku 1988 obe sochy kráľov v životnej veľkosti dokončil. Návštevníci Trnavy ich mohli obdivovať v Západoslovenskom múzeu. O tom, že majster Hlavička takéto sochy zhotovil a vystavoval ich spoločne s podobizňou Tyrnavie, informoval časopis VFF. „Vytvoril ich pri príležitosti výročia udelenia mestských privilégií, obe sú vystavené v expozícii múzea,“ píše sa v článku. V tejto výstave skončili aj antické šachy s figúrkami znázorňujúcimi postavy starovekej mytológie, ktorý si u neho objednalo vedenie múzea. „Vtedajší riaditeľ sa s ním dohodol na tom, že popri šachov urobí aj sochy. Ale len ústne,“ spomína na prípravy jeden z organizátorov Peter Horváth.
Po skončení výstavy už o sochy nikto nejavil záujem. Majster Hlavička sa sťažoval, ale márne. „Otec si nikdy pri tvorbe nevolil jednoduchú cestu, mal rád náročné veci, najmä postavy z histórie. O vyrezávaní hovorieval, že je to dobrodružstvo,“ spomína dcéra Anna Podhradská. František Hlavička mal v pláne vytvoriť aj drevené podobizne Konštantína a Metoda. „To sa mu už nepodarilo, býval unavený a nevládal už pracovať.“
Keď v lete roku 2005 zomrel, z mesta mu na pohreb vraj nikto neprišiel, hoci parte viselo aj na radnici. Rozlúčiť sa s ním prišla len jeho kamarátka a matičiarka Adriena Horváthová. Akoby rodáka z Opoja Trnavčania nikdy neprijali medzi seba i napriek tomu, že na všetkých výstavách mesto reprezentoval a prežil tu aj väčšinu života. Zrejme i preto sa už rodina nikdy nepokúsila o to, aby si mesto sochy prevzalo. Po otcovej smrti dcéry dom aj s ateliérom predali a väčšina sôch skončila u Hlavičkovej sestry v Opoji.
03. 02. 2011 12:47
