Najstarší kostolný zbor je na chóre baziliky

Tí sú naši

Ak pôjdete v piatok večer okolo fary pri bazilike, začujete spev a chrámovú hudbu. To usilovne nacvičuje Rímskokatolícky cirkevný hudobný spolok, aby veriacim spríjemnil dopoludňajšiu nedeľnú omšu. Nie je to len taký obyčajný zbor. Dlhé roky na jeho čele stál sám Mikuláš Schneider-Trnavský.

Koncert v Bazilike sv. Mikuláša. Foto: archív spolku

Rímskokatolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša je najstarším svojho druhu na Slovensku, tento rok sa dožíva 177 rokov. Jedinečný je aj tým, že ho tvoria nielen speváci a organ, ale aj orchester. Pravidelne každý piatok skúšajú, aby sa mohli opäť v nedeľu o 9. h ohlásiť z chóru Hrubého kostola. Bohoslužby sú v latinčine, aj oni spievajú po latinsky. V repertoári majú približne 25 omší, z nich prevažnú časť napísal Schneider-Trnavský.

Apoštolské požehnanie im udelil sám pápež. Foto: Katarína Rosinová

Človek s veľkým Č a Maestrov žiak
Regenschorim, teda zbormajstrom a stmeľujúcim prvkom telesa, je dirigent Ladislav Vymazal. Na čele spolku stojí už tridsiaty prvý rok. Predtým v ňom pôsobil ako radový člen. „Ako mladý som chodil do hudobnej školy v Trnave. Do zboru ma doviedli moji dobrí priatelia, ktorí v ňom účinkovali. Nastúpil som sem ako huslista v roku 1949,“ spomína. V tom čase teleso dirigoval Mikuláš Schneider-Trnavský. „Veľmi veľa ma naučil. Bol to dobrý človek s veľkým Č a skvelý odborník. Vynikajúco hral na organe i strunových nástrojoch.“ Jeho zverenci poznali aj cholerickú stránku Maestrovej povahy. „Ak sa mu niečo nepáčilo, vedel sa rozčúliť a bolo mu jedno, komu čo povie. Ale o pár minút už bol opäť rovnako láskavý ako predtým.“ Schneider nedostal prívlastok Trnavský len tak pre nič, za nič. Bol hrdým Trnavčanom. Hoci ovládal tri cudzie jazyky, najradšej rozprával ľubozvučnou trnavčinou. Zo zboru odišiel v roku 1958 pre zdravotné problémy. Vystriedal ho Daniel Bulla. Ten po 22 rokoch odporučil do funkcie súčasného zbormajstra.
Všestranne hudobne nadaný Ladislav Vymazal dovtedy vystriedal v spolku viacero nástrojov – violu, prvé i druhé husle, tympany. Taktiež spieval bas. „Mám dosť dobrú orientáciu, no teraz som už výlučne dirigentom. A ešte tajomníkom spolku. Starám sa, aby zbor napredoval a hlavne aby nezahynul,“ usmieva sa.

Regenschori zboru si z rúk primátora Štefana Bošnáka preberá cenu za celoživotnú činnosť. Foto: archív spolku

Notár, architekti a dcéry primátora
To však v dohľadnom čase nehrozí. Spolok je živé teleso, do stálej, zabehnutej zostavy občas pribudne nový člen. „Kto vydrží rok, je náš. Ale nie všetci vydržia. Treba čosi obetovať, pravidelne chodiť na skúšky a vystúpenia, zapájať sa do kolektívu,“ približuje dirigent. Zbor má v súčasnosti päťdesiat členov vrátane spevákov a orchestra. Boli časy, kedy ich mal takmer o polovicu menej. „Nastúpil som sem vo veľmi ťažkom období krutého socializmu. Každý sa kostola bál, a ten, kto si hájil svoje zamestnanie, doň radšej vôbec nechodil. Môjho predchodcu Daniela Bullu prenasledovali. Prišiel aj o prácu učiteľa. Ja mám tiež nepríjemné zážitky,“ začne vetu, no nedokončí ju. Vraj škoda reči. Režim a to, čo so sebou prinášal, sa odrazilo aj na záujme o účinkovanie v cirkevnom zbore. Dobrí muzikanti a speváci sa sem báli chodiť. Našťastie, po revolúcii sa mnohí vrátili a prišli aj noví.
Medzi päťdesiatimi členmi sa nájdu profesionáli, zdatní muzikanti a speváci, ale aj amatéri. „Všetci patria do jedného kolektívu, sú si rovní a nikto sa nad nikoho nevyvyšuje. Sólisti majú vyššie hudobné vzdelanie a viac skúseností.“
Nájdeme tu maturantky aj dôchodcov, mužov i ženy, rôzne vekové kategórie aj profesie – notára, architektov, učiteľov... Perličkou je, že do zboru chodia aj tri dcéry primátora Vladimíra Butka.
Spolok už druhý rok nacvičuje v zrekonštruovaných priestoroch na fare. Skúšky sa vždy začínajú spoločnou modlitbou. Ten, kto by čakal, že tu vládne vážna atmosféra, je na omyle. „Je to veselá spoločnosť, vedia sa zabaviť. Ale majú jednu neresť, že počas skúšky brblú – bavia sa medzi sebou. Potom na nich skríknem alebo ich napomeniem. Ale chápem, že keď sa vidia raz do týždňa, majú si čo povedať,“ hovorí napoly nahnevane, napoly láskavo dirigent.
Hoci už má úctyhodných 75 rokov, stále je vitálny a do dôchodku sa zďaleka nechystá. „No raz to tu bude musieť niekto po mne prevziať. Už som nad tým uvažoval, mám jedného tajného kandidáta, ale ešte o ňom nechcem hovoriť. Zborová činnosť stojí veľa času a námahy, nielen mňa, ale aj iných. A nikto za to nemá ani korunu. No pokiaľ to ľudia robia s láskou, ide to. Nedá sa to robiť nasilu.“

Fotografia zo 70. narodenín Mikuláša Schneidra-Trnavského. Foto: archív spolku

Mnoho významných, vedec a šéf telesa
V telese vyrástlo mnoho významných ľudí, ktorí sa neskôr presadili na Slovensku či vo svete. Pôsobil tu maďarský hudobný skladateľ a Schneidrov spolužiak Zoltán Kodály, hudobný vedec Ladislav Burlas a ďalší.
Spolok má na konte viacero ocenení. Steny skúšobne zdobia diplomy a poďakovania. V roku 2008 získal od Konferencie biskupov Slovenska Cenu Fra Angelica - čestné uznanie za zásluhy o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku. K 175. výročiu dostali Cenu Trnavského samosprávneho kraja za zásluhy o rozvoj kultúry a Ladislavovi Vymazalovi udelilo Mesto Trnava cenu za celoživotnú činnosť v spolku. „Okrem ocenení má každý príjemný pocit z toho, že vykonáva niečo dobré,“ hovorí šéf telesa. Spolu s ním sú v zbore dvaja organisti, korepetítorka, prvé a druhé husle, viola, violončelo, kontrabas, flauta, lesný roh, tuba, tympany. V prípade potreby si prizývajú aj ďalších muzikantov.

Okrem nedeľných bohoslužieb účinkuje zbor aj na rôznych podujatiach a koncertoch. Foto: Matúš Kozlík

Hoci hlavnou činnosťou spolku je účinkovanie na omšiach, hrajú aj na rôznych podujatiach doma i v zahraničí. „Máme skladby v latinčine, slovenčine, staroruštine, nemčine. V roku 2004 sme účinkovali na medzinárodnej púti notárov v rakúskom Mariazelli, spievali sme tam v piatich jazykoch.“
Nové skladby nacvičujú podľa starých notových zápisov, ktoré nie sú vždy dobre čitateľné, a tak ich treba prepisovať. Najnovšie si vzali na mušku omšu, ktorá nebola uvádzaná 22 rokov. „Plánujeme ju uviesť na májovom koncerte pri príležitosti 130. výročia narodenia Mikuláša Schneidra-Trnavského,“ prezrádza dirigent.
Ak by ste sa o Rímskokatolíckom cirkevnom hudobnom spolku sv. Mikuláša a jeho histórii chceli dozvedieť viac, určite navštívte stálu expozíciu v Schneidrovom dome. Nájdete tu staré plagáty, fotografie, hudobné nástroje a všetko, čo sa podarilo zhromaždiť za dlhých 177 rokov fungovania telesa.

13. 02. 2011 00:00