Predseda Slávie: Slovenská atletika zaspala
Atletika
Už niekoľko týždňov trnavským atlétom šéfuje mladý športovec. Rodák z Horných Orešian Michal Matys sa sám venuje hladkej štvorstovke a o riadení klubu má svoje vlastné a konkrétne predstavy.
Michal Matys chce nastaviť nové fungovanie trnavskej atletiky. Foto: Michal Hlavatovič
Do Slávie sa snaží priniesť moderný štýl riadenia a rozšíriť záujem o atletiku medzi širšie masy.
Kedy a ako konkrétne prišla ponuka stať sa šéfom atlétov?
- S predsedom Slávie Vladom Gubrickým sa poznám viac ako desať rokov. Je to človek, ktorý dá šancu každému, čo si na ňom veľmi vážim. Ja som nikdy nebol prvotriednym atlétom, ale prijal ma do klubu. Postupne sa z nás stali dobrí kamaráti. Koncom minulého roka sa manželia Charfreitagovci rozhodli odstúpiť zo svojich funkcií. A keďže Vlado staval nový tím, rozhodol sa pre mladšiu generáciu a navrhol mi túto funkciu. Asi aj preto, že chcel niekoho, koho dobre pozná, ale kto si dokáže držať triezvy odstup a vie sa na veci pozrieť z iného uhla.
Čo to znamená v praxi?
- Hlavne to, že mám vyštudovaný manažment a pozerám sa na riadenie projektov inak. Už po niekoľkých sedeniach sme vedeli, čo by sme chceli zmeniť a kam by mal klub smerovať. Sám od seba som túto funkciu nehľadal, prišla ku mne a a ja som nepovedal nie. Atletika mi veľa dala a mám pocit, že je načase začať jej niečo vracať. Jediná moja podmienka bola, že v tom nebudem sám, ale na chode klubu sa budú podieľať viacerí ľudia. Keďže sa podarilo dať dokopy dobrý tím, súhlasil som, že do toho idem aj ja.
Nie je to príliš náročné, riadiť trnavský atletický klub z Bratislavy, kde žijete a pracujete?
- Záleží na systéme riadenia, ktorý si zvolíte. Keď potrebujete vidieť každý jeden papier, tak to môže byť náročné. Ale ja som zvyknutý pracovať úplne inak. Nechcem vedieť o veciach, o ktorých nemusím vedieť. Chcem sa spoliehať na ľudí z tímu, absolútne im veriť. Keď sa na niečom dohodneme, musí to platiť. Viac energie treba na začiatku venovať zloženiu tímu, presvedčiť ich a vopred si zadefinovať svoje úlohy. Ja nebudem určite vypisovať diplomy alebo stáť so stopkami na dráhe ako rozhodca. Aspoň nie na každých pretekoch. A hlavne, my sa musíme ísť pozrieť na to, ako pracujú atletické kluby v zahraničí, v Čechách, nielen u nás doma. Ale to je práca na dlhšie. Dôležité je, že máme chuť.
Nie je to príliš vysoko postavená latka?
- Ale všetko, o čom sa rozprávame, je dávno vymyslené a v zahraničí uvedené do praxe. To, ako sa má klub financovať a ako sa má pracovať s mládežou, ako sa získavajú zdroje rôzneho druhu. Existujú určité lokálne špecifiká, ale základy sú veľmi podobné všade. V Trnave musíme lepšie využiť potenciál existencie športového gymnázia, aby sme o desať rokov mali v každej disciplíne a každej vekovej kategórii niekoľko skvelých atlétov. Celkový pohľad na náš štadión dáva jasnú odpoveď. V tomto peknom areáli netrénuje toľko športovcov, koľko by mohlo. Musíme sa minimálne pokúsiť o to, aby mali mladí športovci šancu dotiahnuť to ďaleko a vychovať ďalšie Mirky Hrdličkové, Ivony Tomanové a Liborov Charfreitagov.
A ako teda dotiahnuť viac ľudí na štadión?
- My si ich musíme na štadión priviesť, prilákať ich tam. Tým, že je mnoho športov, ktorým sa v súčasnosti môžu deti venovať, je potrebné ponúknuť im niečo navyše. Myslím si, že v Trnave je dosť talentovaných detí. Aby sme ich získali práve pre atletiku, musíme pre nich robiť nábory, besedy a dávať im najavo, že venovať sa atletike neznamená len trénovať a doniesť mame domov prepotené tričká. A takisto musíme využiť osobnosť Libora Charfreitaga, aby deckám sám povedal, že atletika je super. Dá sa s ňou ísť do sveta, študovať v Amerike. Cestou pozitívnych príkladov môžeme prilákať deti do klubu.
Vaša úloha v klube bude tým pádom čisto manažérska?
- Ja by som svojimi pretekárskymi bodmi klubu asi veľmi nepomohol. Aj keď behávam v štafete. Mojou úlohou je predovšetkým zabezpečiť zdroje. A to nie sú len finančné, ale aj ľudské, know-how z riadenia projektov. Chcel by som zintenzívniť spoluprácu medzi jednotlivými klubmi Slávie. Pretože nemám pocit, že by klub robil cielený marketing. Potrebujeme aj navonok ukázať, že to v klube žije, že sa v ňom neustále niečo deje. Pokiaľ niečo s klubom neurobíme, nemôžeme sa čudovať, že atletika nie je populárna a počet členov nerastie.
Predseda klubu by v 21. storočí mal byť manažérom, nie vypisovačom diplomov, tvrdí Matys. Foto: archív Michala Mataysa
Stanovili ste si nejaké ciele, ktoré chcete splniť v prvom roku a v tých nasledujúcich?
Klub sme prebrali po dlhých rokoch, keď ho viedol pán Charfreitag. Takže v prvom rade sa musíme zoznámiť so situáciou. A tej roboty, ktorú on zvládal spolu s manželkou, je strašne veľa. Od registrácie cez zabezpečovanie pretekov až po organizáciu atlétov na súťaže vonku a spoluprácu s Mestom a gymnáziom. Na prvý rok teda máme ciele, ktoré však súvisia viac s vnútorným fungovaním klubu a zabezpečením športovej a trénerskej kontinuity. Okrem toho chceme cez nábor získať zopár nových mladých začínajúcich atlétov a otvoriť novú tréningovú skupinu. Cieľ v prvom roku je spojený s jemným nárastom rozpočtu zároveň so získavaním nových členov. Ideálne by bolo angažovať do našich radov ešte jedného mladého trénera.
V minulej sezóne skončili muži Slávie v hodnotení tímov na treťom mieste a ženy na piatom. O čom vypovedajú tieto umiestnenia?
- V prvom rade musím konštatovať, že to vypovedá o stave slovenskej atletiky ako celku. Je pravda, že máme v Trnave dobrých pretekárov, ale stačí sa pozrieť k susedom do Česka a vidíme zásadné rozdiely. Prvú českú ligu dokážu behať azda iba naši reprezentanti. To, že sme na slovenské pomery tretí, je síce super, ale stále je to len na Slovensku. Túto pozíciu, navyše, vybojovali pretekári, ktorí boli pred šiestimi – siedmimi rokmi v mládežníckych kategóriách. Keď naša generácia odrastie a nahradia nás súčasní dorastenci, môžeme mať problém. Ak s tým teda nezačneme niečo robiť už teraz, reálne sa prepadneme a prídu roky, keď v seniorskej kategórii medaily nebudú.
Zo všetkých klubov na Slovensku má pravdepodobne len Bratislava možnosť trénovať v krytej hale. Uvažuje sa o podobných podmienkach aj v Trnave?
- Myslím si, že už niekoľkokrát tu prebehli debaty o tom, že keby sa postavila krytá tribúna, pod ňou by vznikla ideálna rozcvičovňa. Tá by mala slúžiť nielen atlétom, ale aj ostatným zložkám Slávie. Aj keď to nie je naším problémom číslo jedna, určite by to zlepšilo tréningové podmienky pre všetky kluby Slávie. tatiana čuperková
Kto je Michal Matys
Narodil sa 9.6.1983. Je rodák z Horných Orešian, momentálne žije v Bratislave. Je slobodný, má priateľku Lenku. Vyštudoval Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Od decembra 2010 je predsedom AK Slávia Trnava.
17. 02. 2011 00:00