Zuzana Šebová po jedenástich rokoch dáva stálemu angažmán v Trnave zbohom. Rozhovor ako Poďme na jahody

Rozhovory

Ktosi o nej povedal, že je veľká trnavská hviezda, pretože tu hrá takmer vo všetkom. Zuzana Šebová (28) s úsmevom odpovedala, že tu je predsa hviezda každý. Súbor je malý. Nič sa nedá robiť.

V Malom Ríme jej robili spoločnosť skvelí kolegovia. Foto: Vladimír Kampf

Vyštudovala odbor herectva na Konzervatóriu v Bratislave. Hrala v muzikáloch Vlasy, Mníšky, Agent Krowiak zasahuje, hrá v divadle GUnaGU a v muzikáli Príbeh ulice, ktorý frčí aj v Prahe. Televíznych divákov nedávno poriadne nahnevala, keď im znásilnila ich obľúbenú Grófku v jojkárskom seriáli Odsúdené. Má tiež rada svojho seriálového manžela Mira Nogu v Ordinácii v ružovej záhrade. Jej domovským divadlom bolo ešte donedávna Divadlo Jána Palárika v Trnave. Už nie je.

Máte sa?
- Veľmi dobre. Začali sme skúšať Príbeh ulice II a v divadle GUnaGu sa pripravujem na Čakanie na Gotta.
Ako dlho je trnavské divadlo vaším domovským?
- Jedenásť rokov.
To ste vydržali dosť dlho.
- Skončila som.
Áno?
- Áno. Od prvého februára som na voľnej nohe.
Aké to bude mať pre vás výhody?
- Nebudem musieť toľko cestovať a naháňať sa. Bývam v Bratislave.
Zanechala vo vás Trnava nejaké stopy?
- Samozrejme. Za jedenásť rokov sme s kolegami prešli všetkými možnými dramaturgiami. Tam som herecky rástla. Som za to vďačná všetkým, ktorí mi pomohli. No v Bratislave budem mať na všetko viac času.
Videli sme vás v seriáloch, hráte v divadle. Čo z toho vás viac napĺňa?
- Divadlo. Veľmi ma baví hrať v GUnaGU.
Tým naplnením je kontakt s ľuďmi?
- Jasné.
Je niečo špecifické na trnavskom divadelnom publiku?
- Trnavský divák rád chodí do svojho divadla a váži si, že ho má. Mám ho veľmi rada, pretože vie oceniť dobré predstavenie.
Je iný, ako bratislavský?
- Čo ja viem? Možno v Bratislave je divák vyberavejší. Snáď aj preto, že má viac príležitostí, väčší výber a vyžaduje stopercentné vystúpenia.
Takže Trnavčania chodia aj na horšie kusy?
- Ja hovorím o divákoch, ktorí očakávajú, že ich niekto zabaví. V Trnave to berú výnimočnejšie a vážnejšie.
Ste kamarátky s Janou Kirschner. Tá čaká bábo. Budete kočíkovať?
- No, áno. Uvidíme.
A vlastné budete kedy kočíkovať?
- To neviem.
Odpovedáte veľmi stručne.
- Keď dávate také otázky...
Akú by som vám mal položiť, aby ste sa chytili?
- Neviem.
Skúsme takto: Čím ste chceli byť, keď ste boli malá?
- Chcela som tancovať a byť herečkou.
Nič iné?
- Šlo to tak prirodzene. So svojím vývojom som spokojná. Nemám veľké oči. Všetko, čo som doteraz mohla hrať, ma posunulo. Všetko prijímam tak, ako to je. To sa mi najviac osvedčilo aj v rámci povznesenia sa v tejto profesii. Myslím, že cesta, počas ktorej nerobím z vecí veľkú drámu, je správna.
Takže neberiete každú ponuku, ktorá sa vyskytne?
- To ste ma zle pochopili. Nepotrebujem hrať Júliu na to, aby som bola spokojná. Stačia mi aj menšie úlohy.
Máte vôbec nejaké hranice, za ktoré by ste na javisku či pred kamerou nešli?
- Hmmm...
Trebárs nejaká nahota...
- To sa nedá takto povedať. Záleží na okolnostiach. Či by to bolo prvoplánové, alebo by to malo nejaký hlbší zmysel.
Máte nejaký herecký sen?
- Ani nie.
A to sa dá, nemať? Ešte k tomu vo vašom veku?
- Som veľmi spokojná. Vždy som si predstavovala, že to bude takto, ako to je. Mám toľko aktivít. Nebudem pol dňa rozmýšľať, čo by som ešte mohla...
Veď predsa každý má nejaký sen...
- Ja ho mám možno v súkromí. V herectve sa predsa nedá zamýšľať len nad tým, čo by mohlo byť inak. V rámci rodiny je to iné.
Čo by ste chceli? Mať deti? Usadiť sa?
- Určite áno. Keď to príde, chcela by som mať trebárs dve deti.
A za koho sa vydáte?
- No, za muža. :-D Toto je rozhovor, ako Poďme na jahody.
Kam? Máte nejaké cestovateľské ambície?
- V lete sme boli v Amerike, na Floride. To bol jeden z mojich snov. Už splnený.
Máte nejaké koníčky?
- Rada tancujem. Momentálne mám však toľko práce, že keď mám chvíľu voľna, tak len doma oddychujem.
Ako oddychujete?
- Sedím, pripravujem sa do divadla, pozerám si scenáre. Veľa hrám, takže si musím každý večer opakovať. Voľný čas trávim s priateľom, so psíkom, chodím rada do kina. Aj do divadla. Napríklad na predstavenia, v ktorých hrá moja priateľka Tánička Pauhofová. S kamarátmi si vzájomne komentujeme vystúpenia.
 

19. 02. 2011 00:00