Každý má predsa rád, keď ho hladkajú, trebárs aj štetcami. Bodypainting nie je pre hanblivé!

Reportáže

Sprcha ich zmyje za pár sekúnd. Namaľovať celé telo však trvá hodiny. Bodypainterka Veronika Bokorová z Trakovíc sa na majstrovstvách Slovenska premaľovala na skvelé tretie miesto.

Pomaľovaná ženská tvár môže byť oveľa zmyselnejšia. Foto: Marianna Wolfová

Na začiatku to nevyzeralo stopercentne. Veronikina modelka náhle ochorela. Novú zohnala na poslednú chvíľu. Stretla sa s ňou dvanásť hodín pred súťažou na káve. Nahú ju videla prvýkrát až na súťaži, keď jej začala rozotierať po tele farby. Nič si dopredu nemohla vyskúšať. Téma majstrovstiev bola Najvrúcnejšie želanie pre rok 2011 – želanie pre seba, svojich blízkych, pre spoločnosť a pre svet. Ako toto nakresliť na telo? Desať umelcov sa o to pokúsilo.

Modelky sú takmer nahé, pokrývajú ich len farby a vzory. Foto: Marianna Wolfová

Za štyri hodiny
Nakoniec zvíťazila bojovníčka, na druhom mieste bola kreácia s motýľmi. Veronikina modelka Andrea s farebným účesom a výzdobou na tému Láska a mier skončila tretia. Veronika začala maľovať na telo iba pred rokom a na septembrových otvorených majstrovstvách Slovenska sa premaľovala na druhé miesto. Dvadsaťsedemročná kozmetička a nechtová dizajnérka vie, aké subjektívne sú hodnotenia poroty. Každému sa páči niečo iné a v umení to platí dvojnásobne.
Veronika začala najprv maľovať na tváre, keď ju starostka Trakovíc poprosila, aby na nejakom podujatí pomaľovala deti. Potom niekde videla prihlášku na súťaž v maľovaní na telo. A vyplnila ju.
„Už len urobiť jednfarebný podklad na postavu trvá dlho a nerobí sa to jednoducho,“ hovorí Veronika. „Na maľovanie sme mali len štyri hodiny. Obvykle to je päť a pol až šesť hodín.“

Bodypainter potrebuje bohatú výbavu farieb a materiálov. Foto: Marianna Wolfová

Iba pásik nohavičiek
Pre bodypainting sa nehodia hanblivé modelky. Okrem pásika nohavičiek nemajú na sebe nič, kým ich nezahalia farby a vzory. A čo mužskí modeli? Veronika sa už zúčastnila na najprestížnejšej svetovej súťaži v bodypaintingu v Rakúsku. „Tam bol pomer mužských a ženských modelov dva ku trom. Dokonalé telo nie je podmienkou. Typ modela či modelky má súvisieť s motívom, aký chcete ukázať. Viem o umelkyni z Rakúska, ktorej vždy slúži ako model šesťdesiatročný pán. Ja som v septembri maľovala na nižšiu modelku, ktorá možno nebola natoľko štíhla, ako by si porotcovia predstavovali. Bola však pohybovo nadaná, a súčasťou prezentácie bola aj párminútová tanečná zostava. Divákom sa veľmi páčila. Ale jedna z porotkýň mi povedala, že nabudúce si mám vybrať modelkovskejšiu modelku.“
Na muža ešte nemaľovala ani Veronika. Na majstrovstvách boli dvaja modeli. Ale v Rakúsku sa vraj umelci o mužských modelov doslova trhajú. „Asi je to tým, že na ženské telo sa radi pozrú muži aj ženy, ale na mužské iba ženy. Iní muži ho skôr skritizujú – aha, ako vyzerá, načo sa trepe na pódium,“ uvažuje Veronika. „Je to ako s kozmetikou: Čo som teplý, aby som chodil na čistenie pleti? – pýtajú sa chlapi. Keby som ich volala na súťaž, dopadlo by to podobne. Čo som teplý, aby som sa v tangáčoch alebo trenkách promenádoval pred ľuďmi? Pritom existuje veľa mužských motívov a mužské telo v nich vyzerá sexi.“ Ženy to majú na pódiu predsa len jednoduchšie. Pre tenký pás a pekné prsia im porotcovia možno občas odpustia drobné nedostatky. Muž musí zaujať aj hereckým nadaním.

Veronika Bokorová sa živí ako kozmetička a nechtová dizajnérka. Maľovať na telo začala pred rokom. Foto: Marianna Wolfová

Zemeguľa cez prsia
Na začiatku je modelkám často zima, kým sa priestory vykúria. Vlhký štetec a hubka na holom tele chladia a vraj aj trochu šteklia. „Ale potom si zvyknú a taká masáž im je príjemná,“ hovorí Veronika. „Každý má predsa rád, keď ho hladkajú. A umelec maľuje s láskou a citom. Tak sa aj modelky cítia dobre.“ Keď je priteplo, tak farby stekajú a ľahko sa zošúchajú. Veronika chcela na svojom diele dôkladnejšie vytieňovať nohy modelky, ale pre krátkosť času to nestihla. Aj tak patrila k favoritom súťaže. Priznáva, že čakala minimálne druhé miesto. Ťažko vôbec stanoviť kritériá hodnotenia na takýchto súťažiach. Všetko je o tom, čo sa páči a čo sa nepáči porote.
„Vyčítali mi napríklad, že som namaľovala zemeguľu cez prsia a brucho, a nie iba na brucho, ktoré je rovnejšie, a že holubice by boli lepšie na lopatkách,“ konštatuje Veronika. Maľovať na telo sa učila sama. Žiadna škola na to vlastne u nás ani neexistuje. Pomaľované modelky a modeli bývajú ozdobou rôznych veľtrhov, osláv a diskoték. Vzorov a spôsobov, ako na telo, je veľa. Každý má svoje obľúbené ornamenty, ktoré maľuje rád. Ale oproti zahraničiu sa tu vraj na bodypainting iba hráme. Najznámejší umelci cestujú z miesta na miesto na súťaže a kvôli biznisu. Majú čas si svoje kreácie pripraviť a každý ťah štetcom majú premyslený. „Ja som rada, keď si môžem dovoliť účasť na majstrovstvách v Rakúsku,“ uzatvára talentovaná umelkyňa z Trakovíc. Dodáva, že ona by sa na súťaži pomaľovať nedala. Kamier a fotoaparátov sa bojí.

MARIANNA WOLFOVÁ

26. 02. 2011 00:00