Hlboká kríza staviteľa Miloša

Hobby

Chce to najprv dobrý sneh. Lepkavý a čerstvý. Ak nie je, nabaľovanie obrovských snehových gúľ je beznádejné. Iné podmienky vyžadujú aj iný prístup. Ak je sneh hutnejší, treba použiť lopaty, vedrá a fúrik.

Úsmev bieleho chladného Paderovčana. Foto: Michal Hlavatovič

Kto chce postaviť obrovského golema, mal by snehovú masu kropiť vodou. Nadrozmerné snehové diela tak lepšie držia pokope. Majstri na ich dotváranie používajú aj sekery.
Najslávnejší z majstrov staviteľov snehuliakov v našom regióne Miloš Hačo z Bukovej tento rok sklamal. Po minuloročnej Snehulienke a siedmich trpaslíkoch nevyužil bohatú nádielku snehu. Muž, ktorý dokázal tvoriť aj z mála počas teplých zím, sa cíti unavený. „Prišla na mňa kríza. Som znechutený z politickej a spoločenskej situácie u nás a z toho, kam sa to všetko valí,“ konštatoval. „Kolegovia sa mi smejú, že by som si mal nájsť nejakú babu alebo sa opiť. Možno majú pravdu. Lenže ja som alkohol rozdal a tú dámu, ktorú mi našiel kamarát jaskyniar na internete, som zdvorilo odmietol. Umelci sú takí. Niekedy sa dostanú do hlbokej depresie a nie sú schopní tvoriť,“ vysvetľoval mi s úsmevom. „Veď vieš, že som sa vedel pohrať s kopami snehu, aj keď som mal ruku dochrámanú alebo som bol po úraze.“
Hačovu krízu našťastie zachránili v Paderovciach a Jaslovských Bohuniciach. Tam si dokonca vymysleli súťaž, kto postaví väčšieho snehuliaka. V každej dedine stojí po jednom takomto snehovom goliášovi. Na pohľad to vyzerá tak, že vyhrali Paderovčania. Tí majú skúsenosti už z minulého roka, keď tamojší dobrovoľní hasiči postavili prvého veľkého snehuliaka. Ich snežný típek je aj na pohľad krajší. Paderovčania si pomohli aj technikou. Zastavili okoloidúci traktor. Ich konkurenti tvrdia, že to bol podvod.