Nikdy nedopustíme zdražovanie základného potravinárskeho tovaru!

Retro

Trnavský hlas číslo 7 vyšiel 13. februára 1991. Titulný článok mal podnadpis Niekoľko postrehov nášho poslanca Ing. Jozefa Kloknera z rokovaní Federálneho zhromaždenia a autor písal, že život vo FZ je zaujímavý i dramatický.

Kaštieľ v Jaslovskych Bohuniciach už roky nesluži nikomu. Roľnickemu družstvu najmenej. Kupili si ho, ale dnes je priťažou. Snímka: R. Selický

Poslanci schválili ústavný zákon, ktorým sa uvádzala Listina základných práv a slobôd. Prijatý bol aj dokument o zvyšovaní dôchodkov, protimonopolný zákon, novela zákona o súdnej rehabilitácii. „Dúfam, že aspoň čiastočne som poodkryl záves, ktorým je zakrytá časť práce poslancov a ich rozhodnutí. Postupne sa spoločne oboznámime s celou činnosťou a prácou poslanca. Verím, že potom posudzovanie práce poslancov nebude iba čierno-biele.“ Zámer pána poslanca sprostredkovať svoju náročnú prácu svojim voličom bol chvályhodný. Dnes, keď sú poslanci bližšie k ľuďom a platíme im zo spoločného kancelárie aj asistentov, sa o ich práci dozvieme iba z vysielania televízie.
 

Stop devastácii
Kaštieľ v Jaslovských Bohuniciach bol majetkom družstva, od roku 1984 chátral, pretože 6 miliónov korún na rekonštrukciu nebolo. Park pri kaštieli bol prírodnou kultúrnou pamiatkou, ale v burine a špine v ňom hynuli vzácne dreviny. Snahy družstva smerovali k odpredaju objektu. Predstava vtedajšieho starostu Petra Ryšku bola „využitie objektu s vytvorením ubytovacieho spoločenského systému s tým, že by prostriedky plynúce do pokladne obce vytvorili základ pre jeho ďalší rozvoj.“ Teraz sú vlastníkom kaštieľa Slovenské elektrárne, a. s., Atómové elektrárne, Bohunice o. z., po rozsiahlej rekonštrukcii má názov Regionálne konzultačné centrum a okrem ubytovania ponúka saunu, bazén, konajú sa v ňom svadby a oslavy. V roku 2006 otvorili v upravenom parku amfiteáter, v ktorom organizujú v lete festivaly rôznych hudobných žánrov.

Návšteva samoobsluhy
Najčastejšou témou rozhovorov občanov boli ceny, predovšetkým potravín. Je to zjavné aj z toho, že o cenách a zdražovaní písali v každom čísle Trnavského hlasu. Redaktori navštívili predajňu potravín v obchodnom dome Jednoty, SD, v Trnave. „Po veľkej nákupnej horúčke zostali regály v našom oddelení takmer úplne prázdne,“ informuje nás vedúci oddelenia potravín Štefan Stanko a pokračuje, „okamžite som sa spojil s našimi partnermi na Morave. Priviezli sme odtiaľ veľa tovaru, žiaľ, hneď s veľkoobchodnou prirážkou. S cenami sme museli ísť dolu, na našu škodu. Teraz je situácia úplne iná,“ uľahčene si vydýchol. Vraví: „Ja sám som zodpovedný za určenie cien tovaru. Musíme vyprodukovať ročný zisk vo výške 2,5 milióna Kčs. Ale nech. Nikdy nedopustíme, aby sme zdražovali základný potravinársky tovar. Naopak, budeme lacnejší ako Zdroj...“ Predajne Jednoty v súčasnosti svojimi cenami patria k drahším obchodným reťazcom. Za zmienku stojí, že ďalší priestor na titulnej strane zaberá oznam o dražbe prevádzkových jednotiek určených na privatizáciu – štyri predajne Zdroj, š. p., a dve predajne Zelenina, š. p.

Kamenár Marián Prívozník pri opracovaní hlavice stĺpa, určeného na obohatenie exteriéru jedného zo zákazníkov. Snímka: R. Selický

Nové možnosti
Pracovníci ateliéru mali k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o Trnave plné ruky práce. Avšak odborné štukatérske práce, ktoré začali vykonávať, museli pozastaviť pre nedostatok finančných zdrojov. „Musíme si hľadať ďalší výrobný program,“ hovorí kamenár Marián Prívozník, „z našej iniciatívy, na základe objednávok súkromných žiadateľov i organizácií prichádzame s ponukou tvorby architektonických prvkov, doplnkov architektúry interiéru i exteriéru.“ Ateliér umeleckých remesiel vykazoval v tom čase zisk pol milióna.

seba?
Večne otrepaná téma, napadne sneh a nemá ho kto odpratať, bola témou poznámky aj pred dvadsiatimi rokmi a myslím, že dodnes sa nič nezmenilo. Posúďte sami: „Vo štvrtok akoby nebadane, nevtieravo poletovali biele chumáčiky poslov zimy a v piatok na snehový poprašok pribudlo dokonca niekoľko centimetrov bielučkého snehu. Aj trnavské deti mohli vybrať z políc či skríň rozsušené sánky a lyže. To bola tá veselšia, radostnejšia stránky zimy. Ten trnavský, žiaľ už tradičný zlozvyk pretrváva. Je až nepochopiteľné, že Technické služby mesta Trnava akoby ignorovali svoje povinnosti, a tým i občanov. Páni domovníci, obchodníci, majitelia domov, nebojte sa malej rannej rozcvičky. Urobte radosť starým a starším spoluobčanom, ktorí vám budú veľmi vďační za pokojnú, bezpečnú chôdzu.“

JÚLIA KAMPFOVÁ

18. 02. 2011 17:15