Svaly, na ktoré sa dobre pozerá

S kulturistikou začínal ako 14-ročný, a to najmä preto, že sa cítil obézny.

- Bol som vzrastovo menší a zavalitejší. Logicky sa mi moja postava nepáčila. Cez prázdniny som išiel k môjmu strýkovi, ktorý bol silový trojbojár, a pri ňom som získal prvé poznatky o tomto športe. Následne som sa prihlásil na konkurz do klubu Fortuna Trnava. Peter Uríček si ma vybral a začal sa mi trénersky venovať. Prvú súťaž som absolvoval ako 16-ročný.

- Bolo to veľmi ťažké, pretože konkurencia bola obrovská. Kulturistika bola pre nás novým športom, ktorému sa začalo venovať veľa ľudí, a vnímala sa masovo. Počas súťaží praskali haly vo švíkoch. Dokonca sa muselo pretekať na zimných štadiónoch. V jednej kategórii sa nás zišlo aj dvadsať, takmer sme sa nezmestili na pódium.

- Dá sa povedať, že áno. Zo slovenskej strany tu boli Peter Uríček, Tóno Holič, Pišta Just a z českej Lojzo Pék, Róbert Datlinger, Libor Minařík. To boli vtedy najväčšie hviezdy a vzory mnohých začínajúcich kulturistov.

- Mal som problémy dobre prepracovať dolné končatiny. Pri horných som sa trápil s nabraním objemu. Naopak, exceloval som vďaka prsnému a chrbtovému svalstvu.

- Peter Uríček začínal s kulturistikou ešte v pivniciach. Ale oddiel Fortuna získal tréningové priestory, kde sme mohli trénovať. Tu nás Peter Uríček pripravoval aj na súťažné vystúpenia a pózovanie.

- Najmä pri pózovaní na hudbu, takzvanom freeposingu, som sa vedel dobre predať. Takto sa mi niekoľkokrát podarilo zdolať aj lepších pretekárov. Dokázal som sa pri freeposingu so svalstvom pohrať.

- V lete na kúpaliskách áno. Zo začiatku som vyhľadával aj skryté zákutia, len aby sa nikto na mňa nepozeral. Utekal som rýchlo do vody a zas rýchlo z nej na deku niekam sa zašiť. Časom som si zvykol, že pútam pozornosť, a prestal som zvedavé pohľady vnímať. V súčasnosti už po kúpaliskách behá množstvo svalnatých chlapcov.

- Na pódiu som sa skutočne dokázal rozdať, kým v súkromí som bol dosť ostýchavý. Asi po dvoch rokoch som už s hanblivosťou nemal problémy. S pribúdajúcimi skúsenosťami si ma najímali aj na exhibičné vystúpenia, a to sa mi veľmi páčilo.

- Zo začiatku ťažko. Ale ako som už hovoril, bol som v puberte obézny. A keď som chcel schudnúť, nestačilo len cvičiť, ale aj zmeniť životosprávu. Diéty boli pre mňa na začiatku kruté. Ale ako som si zvykol na pravidelné tréningy, tak som si zvykol aj na zdravú stravu a dodnes si dávam pozor na to, čo jem.

- To je prvý krok, ktorý robím. Upozorňujem ich na to, že keď chcú, aby ich drina mala úspech, musia od základu zmeniť svoju životosprávu. Ja dokážem svojim zverencom poradiť a usmerniť ich, ale nútiť ich do ničoho nemôžem. Ale po dvoch mesiacoch intenzívnej spolupráce dokážem zistiť, kto si dopraje nezdravé jedlo alebo sladkosti a nechce sa k tomu priznať. Stáva sa mi, že ľudia dokážu byť na seba veľmi prísni, kým idú za svojím cieľom. Akonáhle ho dosiahnu, prestanú sa kontrolovať v jedení aj v cvičení. A často dochádza k spätnému priberaniu. Stáva sa aj to, že mnohí z nich za mnou opäť prídu a vrhnú sa na všetko od začiatku. To hovorím o kondičných športovcoch, nie o tých, ktorí sa chcú kulturistike venovať športovo.

- Stihol som sa stať posledným federálnym majstrom v kategórii do 65 kg. Bolo to pre mňa veľmi šťastné obdobie, pretože deň po zisku titulu sa mi narodila dcéra Sandra. Keďže som nechcel rodinu o nič ukrátiť, pretože špičková kulturistika je o čase aj o peniazoch, na dlhšie obdobie som sa odmlčal. Po návrate na súťažné pódiá som sa stal majstrom Slovenska v klasickej kulturistike do 170 cm.

 

- Pred troma rokmi, po návrate z majstrovstiev Európy v Španielsku. Postihlo ma zranenie, ktoré mi bránilo v stopercentnom výkone. V príprave na šampionát som si roztrhol šľachu v ramene a prišlo sa na to až po súťaži. Lekári mi povedali, že rameno je zranené tak, že je neoperovateľné, a teda vážne poškodené.

- Dokonca som sa stal majstrom Slovenska v kategórii masters. Teda medzi pretekármi nad 40 rokov. Aj som sa v tomto veku prebojoval do slovenskej reprezentácie. Po skončení aktívnej kariéry sa už venujem len trénerstvu a rozhodovaniu.

- Správny rozhodca musí hneď pri nástupe pretekárov vedieť vytiahnuť šiestich finalistov. A z nich hneď odhadnúť medailistov. Pri pózovaní si už treba všímať pozorne všetky detaily a pri freeposingu aj to, ako sa dokáže pretekár predať.

- Z jednoduchého dôvodu. Všetko je o financiách. Mnoho chlapcov by sa chcelo kulturistike venovať aktívne, ale veľa peňazí ide do špeciálnej stravy, do výživových doplnkov. Momentálne už nestačí len chodiť cvičiť, ale potrebujete aj individuálne tréningy, a tie niečo stoja. Až keď sa vypracujete na skutočne dobrého pretekára a sponzori vás začnú podporovať, investované peniaze sa vrátia. Ale to je veľmi dlhá a namáhavá cesta.

- Nedávno som si kúpil motorku. Takže už len čakám na teplejšie dni, aby som si mohol na ňu sadnúť a ísť si vyvetrať hlavu.

 

„Stalo sa mi, že v roku 2005 som na Grand Prix Trnava mal rozhodovať súťaž, ale keďže sa do najľahšej váhy prihlásilo málo pretekárov, tesne pred začiatkom ma Peter Uríček prehovoril, aby som vybehol na pódium. Mal som celkom dobrú formu, tak som išiel. Nastúpil som v kategórii s majstrom Európy Adamom Cibulom a skončil som druhý, hneď za ním.“

 

„Keď som v roku 2008 letel na majstrovstvá Európy do Barcelony, počas cesty sme sa rozhodli, že by som mohol štartovať radšej v športovej kulturistike a nie klasickej. Dostal som otázku, či som schopný zhodiť počas cesty dve kilá, aby som sa zmestil do kategórie. Povedal som, že áno. Vyzeralo to asi tak, že počas letu som používal rôzne preháňadlá, vôbec nepil a nekonzumoval nič, kde bola soľ, ktorá v tele drží vodu. Osobná váha, ktorú sme mali so sebou, ukázala, že mám 64,7 kg. Po prílete sme sa zdržali v dopravnej zápche a nebol čas na opätovné preváženie, a tak som na váhu išiel až priamo na mieste. Tam sa ukázalo, že mám 65,2 kg a nemohol som do tej kategórie nastúpiť. Súťažil som teda v klasickej kulturistike, ale už mi chýbal objem.

 

Narodil sa 14.5.1964 v Ústí nad Labem (ČR). V Trnave žije od svojich štyroch rokov. Je rozvedený, má dcéru Sandru (19). Pracuje v Atómových elektrárňach Bohunice. Je trénerom 3. stupňa kulturistiky v Šport centre Pohoda a národným rozhodcom 1. stupňa. Má titul majstra ČSFR v kategórii do 65 kg z roku 1992 a titul majstra Slovenska v kategórii do 170 cm z roku 2007.