Ľudí máme, už len ekonomiku, želá si oslávenec Eduard Krištofovič

ŠPORT

Novinárske pero zasvätil športu, o góloch – bodoch – sekundách píše viac ako dve desaťročia. Žurnalistický lokálpatriot Eduard Krištofovič oslavuje práve dnes, vo štvrtok 24. februára, sedemdesiate narodeniny.

Pekne s úsmevom. Takto ho poznáme. Eduard Krištofovič (vpravo) v teréne. FOTO: Ján Král

Dlho pracoval v pedagogickej oblasti ako riaditeľ Inštitútu vzdelávania Strojsmaltu. Odkedy sa naplno venuje písaniu článkov, nepozná voľný víkend. „Práca mi zobrala skoro všetok nedeľný čas, soboty ani nerátam. Pohyb medzi športovcami je však vždy o niečom inom, človek sa podozvedá nové historky alebo pospomína na staré. Pribúda mi veľa drobných pestrých zážitkov, ktoré človeku ozvláštňujú život,“ vraví spokojne oslávenec.
Počas kariéry sa stretol s mnohými významnými športovcami. K jeho doménam patrí hádzaná a atletika. V regióne mu imponuje rekreačné bežecké hnutie, považuje ho za najlepšie na Slovensku. Atlétov obdivuje, pretože v skromných podmienkach vychovávajú veľké talenty. „Trnavskí atléti sú ozaj dobrí, vidno na nich starostlivosť okolia, aj keď i do tohto klubu siaha ekonomika kostnatými prstami. Skvele sa uchytil Libor Charfreitag. Nebyť však toho, že študoval v Amerike a zostal zamestnancom dallaskej univerzity, neviem, ako by to s ním ďalej pokračovalo. Na jeho príklade vidno, že ak športovec dostane vhodnú podporu, dá sa nielen vychovať atléta, ale i niečo od neho žiadať.“
Eda Krištofoviča mrzí krach trnavskej hádzanej, s ktorou precestoval ešte za čias HIL-ky celé Česko a Slovensko. „Teraz nad tým akurát môžeme pokrčiť ramenami. Stále si myslím, že napriek pauze, ktorá sa neustále naťahuje, by sa v Trnave hádzaná dala obnoviť. Ak by sa dal dokopy solídny celok, mohol by pomerne rýchlo opäť postúpiť nahor. Treba na to však ekonomické podmienky. Ľudia, ktorí by boli okolo hádzanej ochotní pracovať, by sa v Trnave našli. Hádzaná v mestskej športovej hale chýba, primárne bola totiž budovaná práve pre tento šport, ktorý prechádzal zo škváry pod strechu,“ vraví Krištofovič.
Počas návštev športovísk sa postretal s mnohými zaujímavými osobnosťami. Okrem Charfreitaga si cení hlavne rozhovory s Máriou Mračnovou, Antonom Švajlenom či Antonom Tkáčom. Z futbalistov v debate vypichol mená svojho spolumaturanta Jozefa Štibrányiho a kapitána majstrovského Spartaka Stanislava Jarábka. „Hral aj na olympijských hrách. Svojou povahou zodpovedá zásadám fair-play v duchu olympionizmu. Je to skutočne ukážková osobnosť,“ zloží Jarábkovi poklonu.
Okrem športu a rodiny má i ďalšiu lásku. Víno. Dobré a kvalitné. To vždy zdôrazňuje. Nie nadarmo predsedá Trnavskému spolku priateľov vína Vincech. „Víno je nápoj civilizovaný, takmer taký starý, ako ľudstvo. Po vode ide o druhý najstarší nápoj. Víno musí byť, samozrejme, dobré, kvalitné, nemožno ho piť ako vodu, treba poznať hranice. Dobré je, že aj na Slovensku sa postupne skvalitňuje. Objavujú sa bobuľové výbery, osobne som propagátorom dobrého bieleho suchého vína. Najradšej mám Veltlín a Ryzling,“ vyznal sa.
Eduard Krištofovič pozdvihne s blízkymi priateľmi čašu na prípitok vo svojej obľúbenej pivničke Dobrý pocit. Nech teda na oslave jubilea znie radostné živijó.
 

24. 02. 2011 00:00