Dychovka z Kerestúra jubiluje
Reportáže
V Križovanoch nad Dudváhom tradície ešte nevymreli. Spolu s folklórnym súborom Dudváh ich šíri Dychová hudba Križovianka. Svoje 85. narodeniny oslávila krstom už šiesteho albumu.
Dychovka vystupuje po celom Slovensku i v zahraničí, no do Križovian sa stále radi vracajú. FOTO: Michal Hlavatovič
Križovančania sú na svoju dychovku hrdí, veď im robí dobré meno po celom Slovensku aj v zahraničí. Nie je to tak dávno, čo ich prijal prezident ako majstrov Európy v dychovej hudbe. Dnes ich v médiách zaraďujú medzi top päť slovenských dychoviek. No ako hovorí manažér Miloš Viselka, úspech je poctivo vydretý.
Na starobu neumrela
V roku 1926 dal miestny učiteľ Vincent Blažek dohromady niekoľko hudobných nadšencov. Poskladali sa a kúpili nástroje od Františka Haladu z Hrnčiaroviec. Ten sa stal prvým kapelníkom dychovky. Križovianka vtedy hrávala na svadbách, pohreboch, oslavách... „V tom čase boli v dychovke len samí chlapi. Nespievalo sa, len hralo. Súbor postupne starol, až koncom 70. rokov začal stagnovať. Dôvodom bola najmä generačná kríza,“ spomína si Miloš Viselka. Po revolúcii sa dychovka opäť ako-tak rozbehla. No druhý dych chytila až v roku 1994. „Spolu s kolegom z kapely Milanom Drimajom sme ju vzali pod svoje krídla. Povedali sme si, že to musí mať vyššiu úroveň. Organizačne, disciplínou aj výkonmi.“ Stavili na mladých. K asi pätnástim hudobníkom pribudli tri ženy – speváčky. Podobný počet členov a zloženie majú dodnes.
„Križovianka teda na starobu neumrela. Ale ktovie, ako to bude. Sú to všetko tridsiatnici, majú vysoké školy, rodiny, sú rozbehaní. A nového člena sme nedotiahli hádam už aj desať rokov. Darmo, mladí u nás o dychovku nemajú záujem. Nie je to moderné.“
Keď som išiel...
Pritom aj dychovka kráča s dobou. Repertoár obohacujú o nové, moderné kúsky. Na poslednom albume Červené jabĺčko napríklad nájdeme cover verziu piesne Svet lásku má, ktorú v origináli naspievali Habera, Dvorský a Gott, či One moment in time, známej v podaní Whitney Houston. Čestné miesto v repertoári majú aj piesne Gejzu Dusíka, ktorý sa síce narodil v Zavare, no celé detstvo i mladosť prežil v Križovanoch. Gro však tvoria ľudové piesne z regiónu, najmä tie, v ktorých sa spieva o Križovanoch, kedysi Kerestúre. „Všetci poznajú pesničku Keď som išiel z Kerestúra, ale tú jedinú nehráme,“ smeje sa štatutárny zástupca Križovianky Milan Drimaj. „Nedopustíme, aby Križovianka niekedy hrala horšie ako teraz. Hanbili by sme sa, po tom, čo sme dokázali.“ A nebolo toho málo. Úspechy sa začali sypať v roku 2003.
Na súťaži dychoviek v Lednických Rovniach skončili na prvom mieste a stali sa majstrami Slovenska. O rok neskôr ich čakal doteraz najväčší úspech – zlato na majstrovstvách Európy. „Prijal nás prezident, dostali sme najvyššie ocenenie od Národného osvetového centra a nominovali nás na celosvetový folklórny festival do Francúzska. Bolo to úžasné.“ Úspechov bolo viac, no tie nie sú hlavným dôvodom, prečo dychovka v Križovanoch funguje. „Aby sa tomu niekto venoval, musí ho to baviť. Zbohatnúť sa na tom nedá. Aspoň, že nás mnohí podporujú. Najviac obec, ktorá nám umožňuje zadarmo skúšať v kultúrnom dome. Ale chlapci sa už nepotrebujú schádzať často.“ Kedysi boli všetci členovia Križovianky domáci, dnes sú to ledva štyria. No z času na čas do Kerestúra zavítajú, a vtedy to stojí za to. Najbližšie budú hrať na pochovávaní basy 8. marca.
Už po dvadsiatykrát.
07. 03. 2011 00:00
