Bude v Hlohovci sieň slávy?

Tí sú naši

Motocyklový pretekár, Hlohovčan Peter Baláž, je desaťnásobný majster ČSSR. Bol továrenským jazdcom Jawy. Po politickej zmene v roku 1989 ukončil profesionálnu kariéru a začal sa venovať jazde na motocyklových veteránoch, kde dosiahol rad medzinárodných úspechov. Organizuje veteránske preteky doma i v zahraničí.

V kráľovstve plnom vavrínov. Foto: Peter Valo

Stará mama Magdaléna Kolárová, u ktorej vyrástol, bola vraj jeho najlepším sponzorom. Najprv mala z jeho záľuby v motorkách hrôzu. Keď ako osemnásťročný šiel na preteky do Bánoviec nad Bebravou, začala lamentovať: „Peťko, len tam nechoď, voz sa radšej len tak po ceste!“ Darmo jej vysvetľoval, že na ceste je to oveľa nebezpečnejšie. Tu môže človek spadnúť na každom kuse blata, alebo nabehne na výtlk, či mu môže do cesty vletieť ktosi, kto nerešpektuje pravidlá. Na preteky šiel tajne. Keď priniesol prvý diplom, stal sa zázrak a stará mama sa stala jeho najvďačnejším fanúšikom aj sponzorom. Keď sa náhodou vrátil z pretekov smutnejší, hneď sa opýtala: „Kde máš pohár a veniec?“ Na preteky prichádzala skôr ako on.

V rokoch 2005, 2007 a 2009 si bol vo veteránoch majstrom Európy. Povráva sa, že si pretekársku kariéru nadobro zavesil na klinec. Tým si s motorkami skončil?
- Ale kdeže! Naďalej organizujem veteránske preteky a akcie hlohovského Classic Clubu. Pred dvomi rokmi sme založili s Antonínom Kružíkom Česko-slovenský Jawa team. Továreň už neexistuje, ale naše historické jawy obdivujú na celom svete.

Vraj si sa pred dvoma rokmi tajne oženil
- Nebolo to tajne, ale náhle. So Soňou sme sa zblížili pri organizovaní pretekov. Žili sme spolu sedem rokov. Dcérka Petra mala ísť o dva roky do prvej triedy. Vo štvrtok sme pripravovali pre nasledujúci víkend preteky v Novom Meste nad Váhom. Povedal som jej: Keď sa chceš v sobotu vydávať, musíš ráno o 6.00 vstať, aby sme stihli vybaviť papiere. V piatok prišiel do depa primátor Jozef Trstenský. Opýtal som sa ho, či by ma v sobotu neoženil. On vyhŕkol: „Ty si sa zbláznil, ja pískam futbal!“ Hovorím mu, to nevadí, obrad môže byť aj večer. Tak som sa oženil. Primátor mal oblek a ja som bol v našom jawáckom tričku.

Stihol si poslať svadobné oznámenia?
- Nebolo kedy. Kamaráti boli najedovaní, že neboli na svadbe, tak som si povedal, že urobíme ešte jednu v kostole.

Dcéra Petra bola pritom?
- Samozrejme. Trošku ju to zaskočilo, ale zvykla si. Horšie to bude s odvykaním. S manželkou sme ju vozili po všetkých pretekoch a teraz začala chodiť do školy. Tá má prednosť. Do sveta môže cestovať len cez prázdniny.

Preteky veteránov organizuješ aj v Hlohovci, Lučenci, Novom Meste nad Váhom a Holíči. V tomto roku sa okruh v Hlohovci nekonal. Prečo?
- Veľmi ma to mrzí. V tom termíne som dostal pozvánku na 80. výročie pretekov v Assene, kde som jazdil niekoľkokrát na majstrovstvách sveta. Sedemdesiatročnicu som vynechal, ale teraz ma priatelia prehovorili, aby som šiel.

Netypická svadba. Foto: Album Petra Baláža

Akí kamaráti?
- Najmä zahraniční. Jedným z nich je desaťnásobný majster sveta Giacomo Agostini. Zoznámili sme sa na pretekoch v sedemdesiatych rokoch a odvtedy sa stretávame pravidelne.

Si v komisii EU pre motocyklových veteránov. S pretekaním si skončil. Znamená to koniec úspechov slovenských veteránov?
- Vôbec nie. V tomto roku po pretekoch v San Reme, Varane, Cuneu, Assene a Schottenringu pre mňa sezóna skončila, ale Slovákov čakajú ešte preteky v Taliansku, kde máme šancu získať tituly majstrov Európy v dvoch kategóriách.

Motorková mánia postihla aj tvojho syna Miloša a vnuka Marcela.
- Ten už s ňou ako pretekár prestal. Venuje sa strojom. Vnuk skončil tiež, je to finančne náročné, ale nie je to nič neobvyklé. Agostiniho syn obchádza motorky, ktoré majú doma, a hráva futbal.

Kedy treba začínať?
- Veľmi skoro. V Amerike jazdia na malých motorkách päť - šesťročné deti, ktoré pretekajú na motokárových dráhach. Najprv začínajú na automatických strojoch, ktoré jazdia do 90 kilometrov a neskôr pokračujú na rýchlejších okolo 130. Majster sveta Rossi začínal ako päťročný. Podľa našich vtedajších predpisov mohol začať pretekár ako šestnásťročný. Keď si sadol na mašinu, už bol proti západniarom starý a neskúsený. Ukazuje sa, že začínať v desiatich rokoch je neskoro.

Peter vo svojich hviezdnych časoch. Foto: Album Petra Baláža

Môžeš porovnať vaše motorky s dnešnými?
- Sú to iné stroje, ako sme mali my. Takí Rossi alebo Capirossi si môžu pochopiteľne na nich viac dovoliť. My sme dvestovku prekračovali zriedka. Dnes je to bežné. Dnešné motorky sú oveľa silnejšie a rýchlejšie, ako umožňujú naše cesty. Horšie, je že si na takúto mašinu sadne mladý odvážlivec a skúša to na ceste. Ja som mal v živote dvadsaťštyri pádov. Liečil som si množstvo odrenín, pomliaždené koleno, popretŕhané žily a zlomenú panvu. Môžem povedať, že som mal šťastie. To sa mladým dravcom na cestách, ktorí nemajú ani zďaleka toľko skúseností ako som mal ja, môže ľahko otočiť chrbtom. Z neskúseného jazdca môže byť v priebehu sekundy darca orgánov. Ak si chcú vyskúšať možnosti svojich strojov, poradil by som im, aby chodili na rýchlostné okruhy. Taký už máme v Orechovej Potôni. Napokon, ďaleko nie je ani do Brna, alebo na maďarský Hungaroring, či Pannoniaring. Na ceste by mali dodržiavať predpisy. Mali by si uvedomiť, že neohrozujú len seba, ale aj iných.

Vyhral si osemdesiatštyri pretekov. Získal si desať titulov majstra bývalého Česko-Slovenska. Vence z nich visia po stenách alebo ležia na skriniach všade?
- Doma mám dosť vecí pre malé múzeum motoristického športu. Sú to poháre, ceny, diplomy, fotografie, plagáty, a najmä tri desiatky unikátnych motoriek, ktoré dávam dokopy. Pripravujem v dome priestory pre takú menšiu sieň slávy, kde by deti i dospelí mohli spoznať, že sa tu v minulosti niečo dosiahlo.

PETER VALO

25. 12. 2010 11:10