Nielen fajnšmeker rozpozná ručnú prácu! Viazanie je viazanie

Reportáže

Mikuláš Hanzlík sa stal knihviazačom zo zištných dôvodov. Po roku 1968 to v komunistickom Československu chvíľu vyzeralo, že sa budú vracať znárodnené majetky. Rodina mala umelecké knihárstvo v Mladej Boleslavi. Nakoniec im však nič nevrátili.

Zákazníci vyžadujú aj falošné knižnice s tajnými zákutiami. Foto: Vladimír Kampf

Mladého Mikuláša poslal otec do učenia za knihára. „Ja som ani nevedel, čo to je,“ smeje sa. „Rodina do mňa vkladala nádej, že keď sa zmení systém, budem pracovať pre našu firmu a budem obsluhovať stroje, ktoré nám pobrali. Reštitúcie sa začali až po roku 1989. Moji príbuzní v tom čase už boli po smrti a všetky doklady sa pominuli s nimi. Končil som ako vedúci knihárskej prevádzky v komunále. Po jeho rozpadnutí sa som nič neprivatizoval, ale rozbehol som sa po republike nakupovať stroje. Začínal som sám, dnes mám trinásť zamestnancov. Z podniku mojich predkov mám len raznice, ktoré sa im podarilo pred komunistami schovať. Som rád, že som splnil túžby mojej rodiny, aj keď oni sa toho nedožili.“ Dvaja jeho synovia sa vydali vlastnými cestami. Ani jeden nezostal pri knihách.

Ručne po starom
Dnes knihy valcuje internet. „Nie je to celkom tak. Áno, je to náš konkurent, ale práve vďaka nemu si nás a naše služby ľudia ľahšie nájdu. Dokážeme viazať aj do kože a opraviť akúkoľvek knihu. Sme zameraní aj na malé náklady. Napríklad keď chce niekto vydať päťdesiat kníh básní. My mu to urobíme. Aj tu máme konkurenciu vo fotoknihách, ktoré si môžete zostaviť a objednať na internete. Fajnšmeker však rozpozná ručnú prácu. Dobu nezastavíme. Záujem o knihárčinu síce upadá, ale snažíme sa ju udržať napríklad aj výrobou kancelárskych obalov.“ V súčasnosti sú najčastejšími zákazníkmi knihviazačov študenti. Dávajú im dokopy záverečné práce. Ručne, po starom. Vedúca prevádzky Hanzlíkovho knihviazačstva na Hviezdoslavovej ulici Darinka Jerglová tvrdí, že najkrajšie diplomovky široko-ďaleko dokážu robiť práve u nich. Je to ručná práca, akej sa dnes moderné dielne vyhýbajú. Jednoduchšie je strany zopnúť alebo zlepiť. Viazanie je však viazanie.

Sádzanie obalov po starom, ručne písmenko po písmenku. Foto: Vladimír Kampf

Smädní mnísi
Ľudia nosia na zviazanie všeličo. Napríklad svadobné telegramy alebo staré odborné časopisy, aby si ich mohli založiť pokope do knižnice. „Prevažná časť našich zamestnancov sú postihnutí ľudia, takže sme aj chránená dielňa,“ vysvetľuje Mikuláš Hanzlík. Jeho kniha z vyrezanými stranami je súčasťou televíznej reklamy. Smädní mnísi si z jej útrob vyberajú fľašu piva. „Oslovili ma aj cirkevní hodnostári, pre ktorých sme vyrábali kazetu na dar, ktorí viezli pápežovi,“ hovorí majster.
Imitácie starých kníh vyrábajú z recyklovaného papiera, ktorý je v súčasnosti v móde. Čínsky papier zatiaľ v Európe príliš neuspel. Papiernici však bijú na poplach, že podnikatelia z najľudnatejšej krajiny skupujú všetky suroviny vrátane dreva, aby mohli zasahovať do obchodov. „Asi dopadneme aj my veľmi zle. Dúfam, že mňa sa to už netýka.“
A keď už nebude záujem o naozajstné knihy, možno bude Hanzlík vyrábať falošné knižnice. Už urobil dve pre zákazníkov z Nemecka a dve pre trnavských klientov.

28. 02. 2011 00:00