Nielen fajnšmeker rozpozná ručnú prácu! Viazanie je viazanie

Reportáže

Nielen fajnšmeker rozpozná ručnú prácu! Viazanie je viazanie

Mikuláš Hanzlík sa stal knihviazačom zo zištných dôvodov. Po roku 1968 to v komunistickom Československu chvíľu vyzeralo, že sa budú vracať znárodnené majetky. Rodina mala umelecké knihárstvo v Mladej Boleslavi. Nakoniec im však nič nevrátili.

Zákazníci vyžadujú aj falošné knižnice s tajnými zákutiami. Foto: Vladimír Kampf

 

Mladého Mikuláša poslal otec do učenia za knihára. „Ja som ani nevedel, čo to je,“ smeje sa. „Rodina do mňa vkladala nádej, že keď sa zmení systém, budem pracovať pre našu firmu a budem obsluhovať stroje, ktoré nám pobrali. Reštitúcie sa začali až po roku 1989. Moji príbuzní v tom čase už boli po smrti a všetky doklady sa pominuli s nimi. Končil som ako vedúci knihárskej prevádzky v komunále. Po jeho rozpadnutí sa som nič neprivatizoval, ale rozbehol som sa po republike nakupovať stroje. Začínal som sám, dnes mám trinásť zamestnancov. Z podniku mojich predkov mám len raznice, ktoré sa im podarilo pred komunistami schovať. Som rád, že som splnil túžby mojej rodiny, aj keď oni sa toho nedožili.“ Dvaja jeho synovia sa vydali vlastnými cestami. Ani jeden nezostal pri knihách.


Ručne po starom
Dnes knihy valcuje internet. „Nie je to celkom tak. Áno, je to náš konkurent, ale práve vďaka nemu si nás a naše služby ľudia ľahšie nájdu. Dokážeme viazať aj do kože a opraviť akúkoľvek knihu. Sme zameraní aj na malé náklady. Napríklad keď chce niekto vydať päťdesiat kníh básní. My mu to urobíme. Aj tu máme konkurenciu vo fotoknihách, ktoré si môžete zostaviť a objednať na internete. Fajnšmeker však rozpozná ručnú prácu. Dobu nezastavíme. Záujem o knihárčinu síce upadá, ale snažíme sa ju udržať napríklad aj výrobou kancelárskych obalov.“ V súčasnosti sú najčastejšími zákazníkmi knihviazačov študenti. Dávajú im dokopy záverečné práce. Ručne, po starom. Vedúca prevádzky Hanzlíkovho knihviazačstva na Hviezdoslavovej ulici Darinka Jerglová tvrdí, že najkrajšie diplomovky široko-ďaleko dokážu robiť práve u nich. Je to ručná práca, akej sa dnes moderné dielne vyhýbajú. Jednoduchšie je strany zopnúť alebo zlepiť. Viazanie je však viazanie.

 

Sádzanie obalov po starom, ručne písmenko po písmenku. Foto: Vladimír Kampf


Smädní mnísi
Ľudia nosia na zviazanie všeličo. Napríklad svadobné telegramy alebo staré odborné časopisy, aby si ich mohli založiť pokope do knižnice. „Prevažná časť našich zamestnancov sú postihnutí ľudia, takže sme aj chránená dielňa,“ vysvetľuje Mikuláš Hanzlík. Jeho kniha z vyrezanými stranami je súčasťou televíznej reklamy. Smädní mnísi si z jej útrob vyberajú fľašu piva. „Oslovili ma aj cirkevní hodnostári, pre ktorých sme vyrábali kazetu na dar, ktorí viezli pápežovi,“ hovorí majster.
Imitácie starých kníh vyrábajú z recyklovaného papiera, ktorý je v súčasnosti v móde. Čínsky papier zatiaľ v Európe príliš neuspel. Papiernici však bijú na poplach, že podnikatelia z najľudnatejšej krajiny skupujú všetky suroviny vrátane dreva, aby mohli zasahovať do obchodov. „Asi dopadneme aj my veľmi zle. Dúfam, že mňa sa to už netýka.“
A keď už nebude záujem o naozajstné knihy, možno bude Hanzlík vyrábať falošné knižnice. Už urobil dve pre zákazníkov z Nemecka a dve pre trnavských klientov.

28. 02. 2011 00:00

Ďalšie z kategórie Reportáže

Bez padákov na palube vojenského špeciálu

Bez padákov na palube vojenského špeciálu

Vojenské letisko Kuchyňa. V piatok ráno je pripravený na odlet špeciál AN-26. Takzvaný Antonov. Na palube čaká delegácia ministra obrany Ľubomíra Galka, v ktorej som sa ocitla aj ja. Plynú posledné minúty pred odletom. Smer Sarajevo, hlavné mesto Bosny a Hercegoviny.

12.01. 2011, 11:30

V Dechticiach si prisámbohu nedali ani hlt! Fašiangy a niečo na zahriatie

V Dechticiach si prisámbohu nedali ani hlt! Fašiangy a niečo na zahriatie

To zasa bude nespokojných. Nebude sa im páčiť, že práve ich obce sú tu vykreslené ako dediny opilcov. Pijatikou nás ponúkali všade. A nedajbože, aby to tak nebolo. Veď čo by to bolo za fašiangy bez chľastu a poriadnej bujarosti.

11.03. 2011, 07:53

Reakcia na článok Frida Vajsa v periodiku Trnavský hlas, 10.3. - 16.3. 2011, strana 16 - 17

Reakcia na článok Frida Vajsa v periodiku Trnavský hlas, 10.3. - 16.3. 2011, strana 16 - 17

Neviem, kto je Frido Vajs, ale určite to nebude kvalitný profesionálny novinár. Mám dojem, že je to hochštapler, čo parazituje na novinárskej práci a hanbí sa uviesť svoje pravé meno.

11.03. 2011, 08:09

Chvenie zeme od Tatabánye zatriaslo aj Trnavou, ale laikom sa zdá, že Slovensku nič vážne nehrozí

Chvenie zeme od Tatabánye zatriaslo aj Trnavou, ale laikom sa zdá, že Slovensku nič vážne nehrozí

Väčšinu zemetrasení, ktoré otriasli Slovenskom, mohli pozorovať aj citlivejší ľudia okolo Trnavy. Naposledy to bolo v sobotu 29. januára o trištvrte na sedem večer. Epicentrum otrasov bolo len desať kilometrov od maďarského mesta Tatabánya medzi Budapešťou a Győrom.

19.02. 2011, 00:00