Zuzana Porubjaková: Sobáš neplánuje, iba ak v Las Vegas

Rozhovory

Mladú herečku Zuzanu Porubjakovú (25) sme navštívili v bratislavskom divadle Nová scéna. Trošku sa uliala zo skúšky muzikálu Príbeh ulice 2, aby sme mohli hodiť reč pri šálke kávy.

Zuzka Porubjaková alias odsúdená Brenda je v súkromí takmer neviniatko. FOTO: Vladimír Kampf

Dcéra dramaturga, scenáristu a režiséra Martina Porubjaka a dramaturgičky a herečky Dariny Abrahámovej sa v divadelnom prostredí pohybuje odmalička. Známe meno jej však bolo skôr na ťarchu. Našťastie je teraz obklopená ľuďmi, ktorí jej dávajú dôvod na úsmev. „Hovoria mi, že sa stále škerím,“ zdôverila sa Zuzka.

Nechýbate na skúške?
- Nie, je to v poriadku. Alternujeme sa s kamarátkou Zuzkou Šebovou. Tá ma teraz zastupuje.
Myslíte našu, už bývalú, trnavskú herečku?
- Áno. Keď sa povie Trnava, vždy si predstavím Zuzku. Mrzí ma len, že som sa tam na ňu nikdy nebola pozrieť.
Teraz spolu účinkujete v hip-hopovom muzikáli. Vraj rada tancujete, takže si tam prídete na svoje.
- Veľmi rada. Za celý svoj život som už vyskúšala takmer všetky žánre tancov. Pred rokom som v jednej tanečnej škole skúsila hip-hop a zistila som, že je to úplne iný pohyb. Mám s tým trošku problémy, ale veľmi sa teším, lebo je to pre mňa tak trochu výzva. Užívam si to.
Ľudia vás poznajú najmä vďaka seriálom. Pracujete teraz na nejakom?
- Stále nakrúcame nové diely Ordinácie v ružovej záhrade. Mala som tam takú malú postavu, ktorá sa objavila raz začas. Teraz ju našťastie trošku rozšírili.
Diváci vás poznajú najmä vďaka seriálu Odsúdené, kde ste si zahrali Rómku Brendu Farkašovú. Seriál sa už skončil, neplánuje sa jeho ďalšie pokračovanie?
- Neplánuje. My sme si mysleli, že bude len jedna séria, všetci sme sa potešili druhej, nehovoriac o tretej. No určite platí, že v najlepšom treba skončiť. Myslím, že už aj to väzenie je zbúrané. Brenda vo mne zanechala niečo zo seba a často na ňu spomínam. Som rada, že bola, ale aj že už zmizla.
Ľudia si zvyknú mýliť hercov s postavami, ktoré hrajú. Stalo sa vám to?
- Raz sme išli po ulici s Peťou Polnišovou a za nami sa ozvalo: Aha, tam je Polnišová s Farkašovou. Ju poznali, a mňa nie. Čo už. :-)
V Odsúdených ste mali pamätnú bozkávaciu scénu s kolegyňou Elenou Podzámskou. Bolo to naozaj?
- Naozaj sme si dali pusu, ale že by sme nejako olizovali jazykmi, to nie, aj keď to tak vyzeralo. Dá sa to uhrať. :-)
Vyviedli ste niekedy niečo, za čo by vás mohli odsúdiť?
- Až také niečo nie, to by som sa priznala. Ale určite som už prekročila rýchlosť, cestovala načierno a ako malá som ukradla žuvačku. Ale inak je to nuda so mnou.
Čím ste chceli byť, keď ste boli malá?
- Najskôr učiteľkou, pretože v rodine sme mali učiteľov a mala som pocit, že je to moje poslanie. Okrem toho ma bavila práca s deťmi. Potom som chcela študovať choreografiu, no povedala som si, že na to nemám až taký talent. Aj keď raz by som sa k tomu chcela dostať. Takže som tak nejako skončila pri herectve.
Viedli vás rodičia k tejto brandži?
- Vôbec. Bolo to také prirodzené. Tak ako v iných rodinách, tým, že moji rodičia mali takéto povolanie, bolo mi to prostredie blízke. Skôr ma viedli k slobode v rozhodovaní sa. Do ničoho ma netlačili, ale ani neodhovárali.
Mali ste vďaka svojmu menu protekciu?
- Jasné, že si úspech každý spája s menom. Isté obdobie som tým veľmi trpela a aj preto som išla na prijímačky do Prahy, aby som mala pocit, že ma tam nikto nepozná. Aj keď tam tiež vedeli, kto je otec. Prišlo mi to tak, že ak si niekto niečo myslí, nepresvedčím ho o opaku. Dôležité je, aby som sa od toho oslobodila ja, pretože inak sa budem báť urobiť hocičo.
Máte teraz skôr hektické, alebo pokojné obdobie?
- Vnútorne sa cítim pokojnejšie, ale to nesúvisí s množstvom práce. Aj keby som bola trinásť hodín na nohách, tak vnútorný pocit nemusí byť hektický.
A ste trinásť hodín na nohách?
- Ako kedy, včera som bola. Skúšam aj v divadle GUnaGU, chodíme zo skúšky na skúšku, čo je však celkom príjemné. Vždy, keď môžem byť v divadelnom prostredí, cítim sa byť šťastná.
Ste šťastná aj v súkromí?
Máte priateľa?
- Mám priateľa a som šťastná.
Vydávať sa nechystáte?
- Pýtajú sa ma to často, ale vždy odpoviem rovnako. Som taký typ, že nepotrebujem k šťastiu papier. Nemám sen o bielych šatách a veľkej svadbe. Ak, tak jedine v Las Vegas. :-)

05. 03. 2011 00:00