Nehrajú zo zotrvačnosti ani po jedenástich rokoch. Pank v Trnave nezomrel

Reportáže

Titulok článku je posolstvo, ktoré mi ostalo v hlave po stretnutí s Rybom, Fikom, Mihočom a Šiškom. Jedenáste výročie fungovania svojej kapely Zotrwačnosť oslavujú vo veľkom štýle – turné po Slovensku. Ich hudba sa za ten čas zmenila. Oni ešte viac.

Rebelantské obdobie už je za nimi, no aj tak sú to pankáči. Zľava: Šiška, Mihoč, Ryba, Fiko. Foto: Katarína Rosinová

Pubertu zavesili na klinec a farebné číra, potrhané tričká, zicherky aj bagandže skončili v prepadlisku módy. Majú frajerky, školy, prácu. „Každý, kto nejde s davom, ale vyberá si cestu, je aspoň trochu pankáčom. A to my robíme, hoci klasický pank nás už nebaví hrať a rebelantské obdobie máme za sebou,“ priznáva bubeník Adam Mihočka alias Mihoč. „Dnes už vieme, že systém nezmeníme, no nikdy sa s ním ani nezmierime,“ spievajú výstižne v skladbe Dajme si punk.

Ako správna undergroundová skupina majú skúšobňu pod zemou – v pivnici. Tá súčasná je už ôsma. Takéto úkryty pred svetom plné hudby, s jemným závanom plesne, starými kobercami a kartónmi od vajec na stenách, ukrývajú mnohé priemyselné budovy po celej Trnave. Hoci, kapiel je tu na krajské mesto príliš málo. Prečo? „Asi hlavne preto, že zorganizovať tu koncert nie je jednoduché, Mesto kladie pod nohy polená v podobe rôznych nariadení,“ zamýšľa sa Mihoč. „A tiež nie je kde, aj keď už je to lepšie ako pred pár rokmi,“ dopĺňa ho gitarista a spevák Ryba, celým menom Martin Rybanský.

Zakázaná Kalokagatia
„Keď sme začínali, boli sme zakázaní. V Kalokagatii, ktorá zastrešovala mladé kapely, nám nedovolili vystúpiť s našimi skladbami, lebo mali politický podtext. Tak sme sa pod vymysleným názvom dostali na pódium a spustili vlastné veci. Dostali sme zákaz činnosti v Kalokagatii,“ spomína na staré časy spevák a gitarista Michal Fiko Fujala. Štvrtým členom je Matej Antal alias Šiška. „Na festivale Ekofest, ktorý sme organizovali, počas nášho koncertu vypli prúd. Bola to asi pomsta za predchádzajúce vystúpenie skupiny Editor. Zahrali totiž aj svoju známu vec Stop KDH.“

Skúšobňa Zotrwačnosti je na Prengu - sídlisku Prednádražie II. Tu všetci okrem Rybu odjakživa bývajú. S bývalým spevákom Matejom Lančaričom, teraz nezávislým poslancom mestského zastupiteľstva, tu rozbehli environmentálne aktivity. Protestovali proti výrubu stromov, zbierali odpadky... Dnes o životnom prostredí už len spievajú. Dali dokopy dva albumy, všetko s vlastnými slovenskými skladbami. „Texty na prvom CD Bez šablóny sú ešte také detské, naivné. Vtedy sme to tak vnímali a mladí to tak cítia aj dnes. Druhý album Je rozdiel je už iný. A tretí? Ten by mal prísť o rok,“ rozmýšľa Mihoč. „Naša hudba je ako pizza – z každého rožku trošku. Pank, hardcore, ska, dokonca metal. No ťažko škatuľkovať.“

Tridsať za stotridsať
Najväčší úspech? „Asi keď prišla do Trnavy legendárna skupina Davová psychóza a vyžiadala si koncert s nami. Len my a oni. Alebo účasť na najväčšom stredoeurópskom pankovom festivale Punk Island. Teraz nás čakajú dva koncerty v Česku a turné 2011, na ktoré sme si pozvali aj spriaznené skupiny Stavebný materiál a Fishing strip,“ hovorí Mihoč. „Ale je to jedno. Keď sa ľudia bavia, nezáleží na tom, koľko ich je. Aj tridsať ľudí urobí atmosféru za stotridsať,“ vymenúva. „A napíš tam, že chceme pozdraviť všetky trnavské skupiny, ktoré to ešte ťahajú. Je jedno, či sú to rockeri, metláci, hiphoperi... Dôležité je, že robia muziku a chcú tým niečo povedať ľuďom,“ odkazujú chalani zo Zotrwačnosti.

17. 03. 2011 00:00