Jozef Masarik: Raz pôjdeme všetci na Mars

Rozhovory

Vedec roka 2009 Jozef Masarik (52) je odborníkom v kozmickom výskume. Ako jediný Slovák pracoval v 90. rokoch v laboratóriách v Los Alamos, ktoré bežní smrteľníci poznajú len z filmov. Aj vďaka nemu na Marse objavili vodu.

Ako malý chcel byť kozmonautom, no dnes po lete do vesmíru netúži. Najlepšie sa cíti na Zemi, konkrétne doma na Slovensku. Foto: Katarína Rosinová

Na svojej februárovej prednáške v Trnave hovoril súčasný dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského najmä o planéte Mars. Tvrdí, že život na nej je možný, no Marťania určite nevyzerajú ako postavičky zo sci-fi filmov.

Vyštudovali ste jadrovú fyziku, ste odborníkom na vesmír. Bola vám táto oblasť blízka vždy?
- Ako dieťa som chcel byť letcom alebo kozmonautom. To sa mi však pre problémy so zrakom nemohlo podariť. Pod vplyvom rozvoja kozmonautiky a jej úspechov v 60. rokoch som sa rozhodol pre fyziku, konkrétne jadrovú, s aplikáciami v kozmickom výskume a astrofyzike.
Pracovali ste vo svetových laboratóriách v Los Alamos, o čom môžu mnohí vedci len snívať. Aké to bolo?
- Veľmi zaujímavé, a profitujem z toho dodnes. Pracovné podmienky a atmosféra boli vynikajúce. V Los Alamos žili len vedci a ľudia zabezpečujúci im servis, o vede sa dalo rozprávať všade. Laboratóriá sú vo veľmi peknom prostredí a je to snáď najbezpečnejšie miesto na svete. Narodil sa mi tam syn, takže som si v tom čase užíval radosť z práce aj z rodiny.
Mars je vašou srdcovkou. Čím vás táto planéta fascinuje?
- Svojou históriou, ale aj prítomnosťou. Mars a Zem vznikli zhruba v rovnakom čase a boli si veľmi podobné. Potom sa však vyvíjali rozdielne. Na Zemi ostala pomerne hustá atmosféra, máme po povrchu tečúcu vodu, silné magnetické pole a vyvinul sa tu život. Na Marse nič z toho nie je. Otázkou je, prečo. Mars je zaujímavý tým, že pre menej intenzívne geologické procesy sú niektoré miesta od čias vzniku takmer nezmenené. Stačí tam poslať prístroje, prečítať si túto informáciu a dozvedieť sa niečo o tom, ako vyzerala Zem veľmi krátko po svojom vzniku.
Keď ste pred rokmi začínali s výskumom Marsu, verili ste, že sa vám podarí objaviť na ňom život?
- Metódy, ktoré využívam pri výskume, majú určité limity. Nepredpokladal som, že by mohli byť aplikované na výskum prítomnosti života. Pre život je však dôležitá voda, a preto som sa sústredil na výskum jej existencie na Marse. Bol som úspešný, prispel som k jej objaveniu.
Je teda šanca, že na Marse existuje život?
- Zatiaľ sme to nedokázali, ale nie je to vylúčené. Sú určité náznaky, že v niektorých oblastiach Marsu, najmä v rovníkových, sa v atmosfére nachádza metán. Ten môže vzniknúť vulkánmi uvoľnenými do atmosféry, ale aj metabolickými procesmi. Keďže vulkanická činnosť na Marse je už stará, pravdepodobnejšia je druhá možnosť. No s určitosťou vieme povedať, že sa tam nepotulujú zelení Marťankovia a nepasú tam svoje stáda.
Kde by sa mohli živé organizmy ukrývať, keď doteraz neboli objavené?
- Voda, ktorú sme zaznamenali na Marse, nie je v kvapalnom skupenstve. No keby sme išli hlbšie pod povrch, môže tu byť kvapalná voda a v nej mikroorganizmy, ktoré metán uvoľňujú. Do atmosféry sa mohol dostať otrasmi. Je to jedno z vysvetlení. Samozrejme, bolo by to treba overiť.
Mnohí sci-fi nadšenci veria, že na Marse nielenže je život, ale navyše vo vyspelej forme. Argumentujú zábermi, ktoré zachytávajú konkrétne predmety – pyramídy, postavu ženy, či dokonca fotku senátora Kennedyho.
- Sú rôzne názory, či je to dôsledok uvedomelej činnosti bytostí, ktoré nám tým niečo chceli povedať, alebo je to len náhoda. Je to vec interpretácie. Ja som niekde medzi. Neverím ani jedným, ani druhým. :-)
Nikdy ste sa nechceli ísť pozrieť na Mars osobne?
- Nie som fanúšikom letov človeka kamkoľvek, nikdy som nemal túžbu ísť sa pozrieť na inú planétu. Mne sa páči tu na Zemi a tu na Slovensku.
Keď nám raz bude Zem malá, je šanca, že sa budeme môcť presťahovať na Mars?
- Určite áno a pevne dúfam, že tam pôjdeme preto, lebo budeme chcieť, a nie preto, že našu planétu si zničíme a budeme nútení odísť.
Na čom pracujete popri povinnostiach dekana, prednáškach a akademickej činnosti?
- V súčasnosti pracujem na štúdiu efektov spôsobených výbuchom supernovy alebo iného intenzívneho zdroja gama žiarenia v blízkosti Zeme. Venujem sa tiež procesom vyvolaným kozmickým žiarením v meteoritoch. Treťou aktívnou oblasťou je model pre produkciu kozmogénnych nuklidov na zemskom povrchu.
 

20. 03. 2011 00:00