VIDEO: Neskladajte. Za tento hovor platiť nemusíte
Spoločnosť
„Výzva, výzva, všeobecná výzva...“ opakuje stále dokola do mikrofónu Miroslav, hľadiac na vysielačku oproti. Nič. Za hlavný pult si sadá Janka. Možno bude úspešnejšia. „Oto, Mária dva, Gustáv, Wiliam volá výzvu.“ Zlatica stojí obďaleč so zalomenými rukami a usmieva sa. „Ham-šek je pre môjho manžela a dcéru kusom nebies,“ komentuje situáciu.
Nie. Nejde o spojenie s mimozemskou civilizáciou, to sme len nazreli domov k rodine Horníkovcov z Cífera. Žijú totiž neobvyklým koníčkom. Rádioamatérstvom. V Ham-šeku sú vedľa seba naukladané vysielače a prijímače rádiosignálu, poprepájané na počítač. Vďaka tejto technike sa Miroslav Horník môže spojiť s človekom, ktorý vysiela napríklad z Južnej Ameriky. Pre rádioamatérov vlastne nie je problém obsiahnuť celý svet, kvalita pripojenia však závisí od času, ročného obdobia a slnečných škvŕn. „Všeobecne platí, že v zime sa ľahšie dovoláte na väčšie vzdialenosti, a tiež to, že čím je viac slnečných škvŕn, tým je spojenie lepšie,“ objasňuje Miroslav.
Prečo sa však rádioamatéri o spojenie vlastne snažia? Základom každej komunikácie je odovzdať riport, teda správu o sile a čitateľnosti signálu a kvalite tónu. „Povieme si krstné meno a značku, pod ktorou vysielame. Potom určíme miesto a zahlásime počasie,“ vysvetľuje Miroslav. Rádioamatérstvo je teda predovšetkým objavovanie možností spojenia. Jeho priaznivci si ale radi poklebetia aj o bežných veciach. „Napríklad o tom, čo bude na obed či ako bolo na hubách,“ usmieva sa zanietenec do tohto koníčka. Vysielačku si Miroslav vždy pribalí aj do dovolenkového kufra. „Ráno sa potom prebúdzam na manželove volanie výzvy a keď otvorím oči, vidím, ako na vysielačku montuje anténu,“ smeje sa Zlatica.
Horníkovci. "Pre Miroslava a dcéru Janku je Ham-šek kúskom nebies," hovorí Zlatica (uprostred). Foto: Darina Kvetanová
Tomuto koníčku sa venujú aj obe deti Horníkovcov, Janka a Marek. „Je to dobrodružstvo. Môžete hovoriť s ľuďmi, nech sú kdekoľvek. Moji rovesníci rádioamatérstvo nepoznajú, nás s bratom vždy zaujímalo, čo to ocko do vysielačky rozpráva, a nakoniec sme tejto záľube sami prišli na chuť,“ hovorí Janka, ktorá pravidelne navštevuje rádioamatérske letné tábory, kde sa deti v tomto smere zdokonaľujú a skladajú skúšky. „Skvelé sú aj česko-slovenské preteky Pálenie čarodejníc, ktoré sa konajú na Jána. Ľudia vtedy vysielajú signály z prírody od ohniska a dostávajú za to body. Pri súťaži Hrady a zámky na Slovensku sa zase musia k nejakému priblížiť a vyslať z tohto miesta signál,“ vyvracia Janka tvrdenia o tom, že ide o lenivý koníček, pri ktorom je človek len zavretý vo svojom dome. Takzvaní DX-mani sa napríklad snažia o diaľkové spojenia. Vyslaná expedícia uloží prijímač na ostrove, kde nie je žiadna civilizácia. Potom sa spustia preteky o to, kto a odkiaľ sa na toto miesto pripojí ako prvý. Rádioamatérstvo však môže byť pre ľudí aj užitočné. Sú prípady, keď ho využili na pomoc pri prírodnej katastrofe. „Napríklad v Čiernej Hore po zemetrasení v osemdesiatych rokoch takto vysielali správy o tom, kam treba poslať lekársku pomoc a aká je na mieste situácia. Signál totiž neovplyvnia zničené elektrické alebo telefónne stĺpy,“ objasňuje Miroslav. Výhodou oproti mobilu je i to, že rádioamatérom nechodia do schránok žiadne účty. „Akurát faktúry za elektrinu, a tie nebývajú príliš veľké. Teda, len v prípade, že nie sú rádioamatérstvom celkom posadnutí,“ dodáva s úsmevom Miroslav Horník.
Miroslav Horník zriadi v Cíferi prvé vojenské minimúzeum. Čítajte TU
12. 03. 2011 00:00
